oPeniazoch.sk, news.com Foto: SITA
Akú najväčšiu chybu ste urobil v práci? Zabudli ste odoslať dôležitý e-mail, alebo ste nechali v kuchynke po sebe neumytý riad? Takéto prešľapy určite neviedli ku krachu firmy, ale často sú to ešte väčšie hlúposti.
Darwinove ceny sa udeľujú jedincom, ktorí prekvapujú svojou hlúposťou a väčšinou na to doplatili vlastným životom. V prípade podnikania ide o najhlúpejší krok, ktorý zabil zabehnuté podnikanie. Niektoré rozhodnutia sú skutočne fatálne. Posúďte sami.
– Pracoval som pre firmu, ktorá tlačila šekové knižky. Všetko stálo a padalo na tlačení šekov. Firma mala pod kontrolou takmer 98 percent amerického trhu. Potom sa rozhodli založiť spoločnosť s názvom Fiddipidi. Investícia vo výške 100 miliónov dolárov. Superzákaznícky orientovaná reklamná tlač. Vybudovali call centrá, nastavili rôzne elektronické kanály v očakávaní miliónov objednávok. Prijali tucty grafikov. Nikto sa im neobťažoval povedať, že dnes už reklama funguje na úplne inej platforme, zvanej Facebook. Celkovo počet objednávok nepresiahol 13.
– Cenu by si zaslúžila jedna reštaurácia v Austine, ktorá sa preslávila vďaka svojim kuracím krídielkam. Až jedného dňa toto jedlo z menu škrtli. Dôvod? Údajne boli až priveľmi populárne. Všetci si ich objednávali čo spomaľovalo chod kuchyne. Trvalo asi mesiac, než si niekto kompetentný uvedomil, že by bolo lepšie zamerať sa na výkon kuchyne, než sa zbaviť najlepšie predávaného jedla.
– Tu na Filipínach milujeme ryžu. Je tu jedna populárna a pomerne lacná japonská reštaurácia, ktorá ponúka neobmedzené množstvo ryže ku každému jedlu. Preslávila sa tým. Nejaký génius sa rozhodol, že túto možnosť zákazníkom vezme. Samozrejme, že ľudia tam prestali chodiť. O niekoľko mesiacov neskôr sa rozhodli neobmedzenú ryžu na jedálniček vrátiť, zákazníci sa však už vrátiť odmietli.
– Skupinu POWDR, ktorá prevádzkovala Park City Mountain Resort, trojku, čo sa týka rodinnej lyžovačky v krajine, kúpila firma Vail. Tá ale o tento rezort veľmi rýchlo prišla. Prečo? Po 20 rokoch zabudla obnoviť nájomnú zmluvu. Nemali v poznámkach, že zmluva končí a po troch dňoch prišli o rezort. Doslova. Nezanedbávajte papierovačky!
– Enron by si cenu zaslúžil za rozhodnutie vedenia, že dokážu dobré nápady pretaviť do svojej konkurenčnej výhody. Istému človeku zaplatili milióny za vymyslenie, ako by sa dal film stiahnuť online. Bolo to zhruba 10 rokov pred tým, než to robil každý doma. Iróniou je, že postup bol zdokumentovaný a sprístupný širokej verejnosti cez Netflix, žiadna konkurenčná výhoda sa za ťažké prachy nekonala.
– Firma Iomega mala prísne nastavené hranice akosti, menej ako jedno percento chybných produktov. Po boome Zip drive mechaník, mala pripravenú vlastnú, Click drive. Miera zlyhania však bola o niečo vyššia ako 1 percento. Spoločnosť strávila ďalšie dva roky tým, že sa snažila znížiť hodnotu poruchovosti. Nestihli tak nastúpiť do rozbiehajúceho sa vlaku. SD a Compact Flash karty sa masovo presadili ako pamäťové médiá pre fotoaparáty a ďalšie prenosné zariadenia. Dnes sa nedá sa zhodnotiť, či by Click zabodoval v tomto pamäťovom boji v dlhodobom horizonte, ale v počiatkoch mohli predať zopár miliónov kusov a pekne zarobiť.
– Cenu by si zaslúžila aj jedna z najkatastrofálnejších reklám v histórii cigariet. Je pravda, že predaj tejto značky bol extrémne nízky, ale "vydarená" reklama zatĺkla posledný klinec do rakvy. Televízna reklama odhaľovala tmavé, vlhké, opustené londýnske pouličné scény. Záhadná postava si v daždi zapáli a potiahne z cigarety. S vyfúknutým dymom prichádzajú slová: "Už nikdy nie si sám so Strand. Cigaretou okamihu." Fajčenie je u mladých vnímané ako cool vec, cigarety sú značne návykové a celkom prístupné. Pre tabakovú spoločnosť by tak nemalo byť veľmi ťažké udržať si predajné čísla. To však neplatí pre Strand! Po zmienenej reklame sa značka preslávila ako cigarety osamelého muža. Ale sedieť sám v daždi s cigaretou v ruke nie je životným cieľom každého z nás. Asi preto zmizli z trhu.
– Aj taká Peanut Corporation of America sa zachovala podivuhodne, keď vo svojich produktoch našla stopy salmonely. Majiteľ sa snažil skutočnosť kamuflovať a "buráky" nechal nalodiť a expedovať. Infikovali sa stovky ľudí, deväť ich prišlo o život. Firma skrachovala takmer okamžite po tom, ako stopy ukázali na páchateľa. Majiteľ bol obvinený a stíhaný.
– MySpace sa rozhodol zmeniť si svoju úvodnú stránku, kvôli inzerentom. Keď ste sa prihlásili, uvideli ste najnovšiu reklamu na nový burger z McDonald’s. To značku MySpace zabilo. Pracoval som tam v tej dobe a mnohých z nás to znepokojilo. "Keď nájdete spôsob, ako získať milión dolárov namiesto jedného dňa takejto kampane, odstránime ju," znela reakcia vedenia. Bol to začiatok konca.
– Cenu si zaslúži Eddie Lampert, generálny riaditeľ spoločnosti Sears. Je to človek milujúci ideológiu voľného trhu, ktorý sa do maloobchodu pokúšal preniesť skúsenosti zmanipulovaných lobistov zo sveta hedžových fondov. Nútil manažérov aj pracovníkov bojovať medzi sebou za dosiahnutie lepších výsledkov. Domnieval sa, že spoločnosť bude ťažiť z atmosféry, ktorá nastane po "prežití tých najschopnejších". Od tej doby, Sears stratila polovicu svojej hodnoty a za posledných päť rokov bola nútená zavrieť viac ako polovicu svojich obchodov. Nehovoriac o poškodení jednej z najstarších a najdôveryhodnejších značiek v histórii Spojených štátov.
– Pred niekoľkými rokmi, Digg a Reddit boli približne rovnako populárne. Jedného dňa, z čista jasna, zmenil sa Digg na "Facebookovú modrú" a zaplnil svoju úvodnú stránku obrími štvorcovými sponzorovanými odkazmi. Odhaduje sa, že v najlepších časoch mala firma hodnotu 200 milión dolárov. V roku 2012 ju predali za 500 000 dolárov.
Poviete si, tak toto mali byť nominácie na Darwinovu cenu? V porovnaní s tým, čo sa deje v mojom okolí to je NIČ! Ak máte lepší príbeh, sem s ním, napíšte nám ho do diskusie pod článkom.
