oPeniazoch.sk, TASR
Prechod na novú metodiku z ESA 95 na ESA 2010 spôsobil, že vo viacerých krajinách Európskej únie (EÚ) stúpol verejný dlh a deficit za vlaňajšok, zároveň sa však navýšil aj hrubý domáci produkt (HDP). Vo svojej najnovšej analýze na to upozorňujú analytici UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Eurostat druhú notifikáciu verejných financií krajín Európskej únie (EÚ) za minulý rok zverejnil minulý týždeň, prvá notifikácia bola zverejnená v apríli tohto roka. Verejný dlh v pomere k HDP za rok 2013 oproti prvej notifikácii narástol v siedmich krajinách z 28 štátov EÚ, a to najviac v Chorvátsku a Rakúsku. „V priemere verejný dlh k HDP v krajinách EÚ klesol v porovnaní s prvou notifikáciou zverejnenou Eurostatom v apríli o 1,8 percentuálneho bodu (p. b.) na 85,4 % HDP, v krajinách eurozóny o 1,6 p. b. na 90,9 % HDP,“ konštatovali analytici banky s tým, že najviac nová metodika pomohla Cypru a Taliansku.
Ako ďalej vyplýva z analýzy banky, prechod na novú metodiku mal vplyv aj na deficity krajín v roku 2013. V porovnaní s aprílovou notifikáciou deficit vzrástol v siedmich krajinách z 28, najviac v Litve. „V priemere sa v EÚ deficit verejných financií znížil oproti údajom z apríla o 0,1 p. b. na 3,2 % HDP, v eurozóne o 0,2 p. b. na 2,9 % HDP,“ vyčíslili analytici banky.
Verejný dlh zostal extrémne vysoký najmä v krajinách južnej Európy, ale aj v Belgicku a Írsku. „Dlh prekračujúci veľkosť ekonomiky vykázalo šesť krajín EÚ, v porovnaní s rokom 2012 sa tento nelichotivý klub rozrástol o jednu krajinu, a to o Cyprus, pričom stále mu kraľuje Grécko s verejným dlhom na úrovni 174,9 % HDP,“ konštatovali analytici.
Relatívne nižšie dlhy mala v minulom roku väčšina krajín regiónu strednej a východnej Európy a Škandinávie, najnižší vykazujú stále Estónsko s dlhom na úrovni 10,1 % HDP a Bulharsko s dlhom na úrovni 18,3 % HDP. Ako vyplýva z analýzy, najvýraznejší nárast verejného dlhu po zmene metodiky zaznamenali Cyprus a Chorvátsko. „Verejný dlh v roku 2013 klesol v šiestich krajinách EÚ, najvýraznejšie v Lotyšsku a Nemecku,“ priblížili analytici.
Za vlaňajšok 9 z 28 krajín únie zaznamenalo podľa novej metodiky nárast deficitu verejných financií. „V minulom roku stále len dve krajiny Európskej únie vykázali mierny prebytok verejných financií, a to Nemecko a Luxembursko. Naopak, 10 z 28 krajín EÚ vykazovalo deficit verejných financií nad maastrichtskými kritériami nad 3 % HDP, deficit nad 10 % HDP vykázali v roku 2013 dve krajiny, a to Slovinsko a Grécko,“ doplnili analytici.
Po zavedení novej metodiky ESA2010 klesol verejný dlh Slovenska na 54,6 % HDP a deficit sa znížil na 2,6 % HDP. Slovensko sa tak v období rokov 2009 až 2013 zaradilo podľa analytikov medzi krajiny s najvýraznejším poklesom deficitu verejných financií v únii. „Viac v danom období deficit poklesol len v Rumunsku, Litve, Lotyšsku a Írsku,“ priblížili analytici s tým, že v tomto roku však vláda SR očakáva nárast deficitu na úroveň 2,9 % HDP. „Ďalšia konsolidácia sa tak odsunula na najbližšie roky, v predvolebných rokoch pritom zvyčajne konsolidácia politicky viac bolí a ochota vlád pristupovať k radikálnym škrtom v tomto období zvyčajne klesá,“ očakávajú bankoví analytici.
Vládou SR schválený návrh rozpočtu na budúci rok počíta s deficitom tesne pod 2 % HDP. „Neobsahuje však kľúčové opatrenia vlády. Po odblokovaní dlhovej brzdy navyše predpokladáme, že sa do rozpočtu dostanú aj niektoré ďalšie návrhy na výdavkovej strane a jeho deficit by sa v parlamente mohol navýšiť až k úrovni blízko 2,5 % HDP,“ predpokladajú analytici.
