oPeniazoch.sk, Sparse Thoughts of a Gloomy European Economist Foto: SITA
Taliansky ekonóm Francesco Saraceno odpovedá na nedávny útok na ECB a jej politiku, ktorú vo Financial Times zverejnil Hans Werner Sinn.
Hans Werner Sinn vo Financial Times opäť napádal Maria Draghiho a ECB. V podstate tvrdí nasledovné (čítanie jeho argumentov je ale niečo neuveriteľné): ECB po roku 2008 poskytla bankám na periférii eurozóny príliš veľa likvidity a tým vyvolala boom v míňaní. Potom s pomocou SMP a OMT "znížila sadzby, za ktoré si zadlžené krajiny mohli požičať, čím podporila ďalšie míňanie". A nakoniec vraj ECB "plánuje kúpiť dlh, čo by skončilo transferom desiatok či stoviek miliárd eur od daňových poplatníkov v eurozóne smerom k veriteľom". V neposlednom rade potom Sinn tvrdí, že deflácia na periférii je potrebná na to, aby tam došlo k obnoveniu konkurencieschopnosti!
Som v šoku. Začnem posledným bodom. Aj keby sme predpokladali, že konkurencieschopnosť je len o nákladoch, závisí od rozdielu medzi infláciou v Nemecku a na periférii. Deflácia na periférii je potom potrebná len preto, že Nemecko tvrdohlavo odmieta prijať vyššiu infláciu. A nehovoríme o symetrickom probléme. Deflácia vo vysoko zadlžených ekonomikách zvyšuje reálnu záťaž dlhu a spúšťa špirálu neustále klesajúcej spotreby a ešte silnejšiu defláciu. Nemôžem uveriť tomu, že ekonóm ako Hans Werner Sinn takú triviálnu vec nechápe.
Čo sa týka míňania, na periférii začalo dlho pred rokom 2008 a je pravdepodobné, že ho vyvolali hlavne príliš vysoké úspory jadra eurozóny a monetárna politika hrala iba menšiu úlohu. A vie vôbec Sinn, čo je to veriteľ poslednej inštancie? Vie, čo to znamená "príliš veľké na to, aby padli?" Kde bol, keď vedenie eurozóny tvorilo inštitúcie, ktoré nie sú schopné zvládnuť ekonomický cyklus? A keď zabudlo na slušný regulačný rámec pre banky a finančné inštitúcie?
Pýtam sa tiež, či si Sinn pamätá, aká bola situácia v lete 2012? Spomína si na úplnú paralýzu európskeho vedenia, keď čelilo špekulatívnym útokom na dve veľké európske ekonomiky. Chápe tento ekonóm, že ak by nebol OMT (priame monetárne transakcie- program nákupu dlhopisov ECB), a "všetko, čo bude potrebné", neboli by dnes Španielsko a Taliansko v eurozóne? To znamená, že celá menová únia už by teraz pravdepodobne neexistovala. Možno, že si to všetko uvedomuje a rozhodol sa vstúpiť do AFD (Alternatíva pre Nemecko – nová nemecká politická strana, ktorá môže zmeniť smerovanie nemeckej politiky aj celej Európskej únie. Jej hlavnou náplňou má byť vzdor proti parlamentu a súčasnej politickej vlády, ktorá sa snaží za každú cenu zachrániť euro).
Autorom je taliansky ekonóm Francesco Saraceno.
