oPeniazoch.sk, Project Syndicate, tmz Foto: SITA
Európska kríza sa vlečie ďalej. Ako z nej von? Príklad si môžeme zobrať z vystúpení európskych tímov na dvoch predošlých veľkých futbalových podujatí – EURO 2012 a MS v Brazílii tohto roku. Pohľad na pôsobenie futbalistov nám môže pomôcť oživiť európsku ekonomiku a vyriešiť na hlbší problém identity.
Koncom júna v roku 2012, v čase, keď sa politickí lídri stretli v Bruseli počas rastúcej neistoty eurozóny, aby vyriešili organizáciu Európskeho stabilizačného mechanizmu, Nemecko hralo proti Taliansku v semifinále majstrovstiev Európy. Dva góly Maria Balotelliho dorazili Nemecko a Balotelli sa stal superhviezdou. V politicky napätej situácii by výhra Nemecka rozpútala možno nacionalistickú odozvu v južnej Európe. Namiesto toho, Taliansko zvíťazilo a ich premiér Mario Monti v spojenectve so španielskym premiérom Marianom Rayojom vybojovali ďalšie víťazstvo. Tento raz politické. U nemeckej kancelárky si vydupali ľahší prístup k záchrannému mechanizmu (ESM). Inými slovami, ľahší prístup k peniazom daňových poplatníkov celej eurozóny v prípade problémov vlastných ekonomík.
Na krátko sa Monti pridal k Balotellimu, aby sa stali národnými hrdinami. Talianske médiá ich označili za dvoch „Super Máriov“, pričom ich zobrali na jednej fotke s indiánskym „čírom“ na hlave. Z obidvoch frontov – politického aj futbalového – vyšla správa, že existuje rýchla a jednoduchá cesta k víťazstvu. Komplexné problémy by sa dali vyriešiť brilantným argumentom a individualitami, ktoré sú kľúčom k úspechu.
Svetový šampionát v Brazílii bol toho tiež svedkom. Tento raz vyhrali Nemci s krásnou hrou v semifinále, keď rozprášili domácich kanárikov 7-1, aby si vo finále poradili aj s Argentínou (1-0).
Sklamaní fanúšikova juhoamerických tímov sa na prehry dívali cez prizmu osobností. Brazília a Argentína majú dlhú históriu superhviezd: Pelé, Garrincha, Ronaldo, Alfredo di Stéfano a Diego Maradona. V semifinále bola Brazília paralyzovaná bez jej hrdinu Neymara, no predchádzajúce zranenie mu neumožnilo hrať proti Nemcom. Argentínčania zase verili, že ich hrdina Lionel Messi, vynesie až na samotný futbalový Olymp. Nestalo sa tak. Aj Nemecko malo káder plný silných hráčov. Ale na rozdiel od individualizmu sa spojili, aby vytvárali šance jeden pre druhého. Toto im prinieslo zaslúžený úspech.
Výkon Nemecka na majstrovstvách sveta bola vynikajúca demonštrácia dôležitých a dlhotrvajúcich reforiem. Na začiatku tretieho tisícročia bol nemecký futbal nudný. Vtedy spomínali na hrdinov z dávnej minulosti. V roku 2000 sa dala prirovnať nemecká ekonomika k futbalovému tímu. Nevýrazný a nudný výkon v obidvoch oblastiach. Nemecko bolo označované ako „chorý muž Európy“ s vysoko chránenými rigidnými pracovnými trhmi. Niečo sa muselo zmeniť.
V roku 2004 vo futbale priniesol zmenu nový tréner Jürgen Klinsmann. Jeho revolúcia nenechala kameň na kameni. Nová stratégia, futbalové vzdelávanie, tréning a programy na vyhľadávanie mladých talentov s ich následným uplatňovaním v domácej Bundeslige. Smelo môžeme hovoriť, že išlo o dlhodobú stratégiu. Veľkým šťastím bolo, že pochopili duch tímového manažmentu aj napriek krátkodobým nezdarom. Na miesto trénera nastúpil doterajší Klinsmannov asistent Joachim Löw a stal sa architektom titulu majstrov sveta v roku 2014.
A presne toto isté sa stalo aj v ekonomike. Začiatkom roka 2003, kancelár sociálny demokrat Gerhard Schröder spustil sériu reforiem s cieľom zvýšiť flexibilitu pracovného trhu a položil tak základy dlhodobého úspechu. Aj tu si z krátkodobého hľadiska situácia vyžiadala politické body, keď Schröder prehral nasledujúce voľby a popularita strany sa výrazne prepadla. Ani Schröder ani Klinsmann nemali status celebrity alebo superstar, ale urobili kus veľkej a „špinavej“ roboty.
Ekonóm a odborník Harold James ponúka aj inú lekciu, ktorú si môžeme zobrať z týchto ponaučení. Jednou z nich je integrácia prisťahovalcov. Všetky najväčšie európske futbalové tímy, vrátane Nemecka, sa spoliehajú na hráčov so zahraničnými koreňmi. Ako príklad uvádza Miroslava Kloseho, Jéromeho Boatenga, Mesuta Özila. A aj Mario Balotelli má rodičov z Ghany.
Za všetkým stojí jedno veľké ponaučenie. Neexistuje zázračný prútik ani nijaké bleskové lacné riešenia. Dlhodobý úspech si teda vyžaduje myslieť dopredu a sústrediť sa na vybudovanie stabilných základov. Európa potrebuje presne takýto prístup. Ten zahŕňa programy, ktoré povzbudzujú mobilitu, flexibilitu a inovácie. Keby Európania napodobnili nemecký model, Európa by začala vyzerať a hrať, tak ako tím majstrov sveta.
