oPeniazoch.sk, ČTK;FT Foto: SITA
Ruský prezident Vladimír Putin minulý týždeň v plamennom prejave pred zahraničnými diplomatmi obvinil Spojené štáty z oživovania taktiky z čias studenej vojny a vyhlásil, že použije všetky dostupné prostriedky, aby ochránil Rusov žijúcich v zahraničí. Avšak potom, čo sa ukrajinská armáda v posledných niekoľkých dňoch rýchlo priblížila k pozíciám proruských separatistov a vytlačila rebelov z ich bašty vo Slavyanskaya, sa Putin podivuhodne odmlčal. Napísal to britský denník Financial Times.
Umiernené hlasy síce hovoria o ruskom ústupe od otvorenej konfrontácie s Kyjevom a jeho západnými spojencami o osud Ukrajiny, prevláda však názor, že ide o niečo viac než o obyčajný taktický krok. "Nadišiel čas zmeniť taktiku, stratégia však zostáva rovnaká," hovorí Dmitrij Trenin, riaditeľ think tanku Carnegie Moscow Centre.
Po vystupňovaní krízy v minulom roku sa stratégia točí okolo troch odlišných cieľov, uvádza Trenin. Prvým je udržať Ukrajinu mimo štruktúry NATO, druhým je ochrana ruského jazyka na území Ukrajiny, tretím potom udržanie ekonomických stykov s dôležitými ukrajinskými firmami.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi mohli byť tieto ciele dosiahnuté rozdúchavaním separatistických povstaní na východe Ukrajiny. Zachovanie daného postupu by ale v túto chvíľu prinieslo ťažké politické straty. Trenin tvrdí, že aj bez použitia vojenskej sily môže Rusko získať "nové nástroje vplyvu". Ukrajinská centrálna banka totiž v tomto roku predpovedá hospodársky pokles o 4,6 percenta a krajina sa približuje ekonomickej katastrofe.
Je ťažké nebrať do úvahy komplikácie, ktoré musel v súvislosti s krízou na Ukrajine Putin v poslednej dobe ustáť, vrátane volieb z minulého mesiaca, v ktorých so značnou podporou verejnosti zvíťazil prozápadný ukrajinský prezident Petro Porošenko. Ďalším z nich je smerovanie proruského hnutia na východe Ukrajiny, ktoré si v posledných dňoch vyžiadalo desiatky obetí na strane povstalcov. Putinov postup na východe Ukrajiny sa už od počiatku odlišuje od postupu, ktorý uplatnil na Kryme. Kým anexia Krymu bola blesková, vo východoukrajinských regiónoch, ako je Donecká a Luhanská oblasť, Rusko naopak využívalo svoju vojenskú silu skôr ako hrozbu a svedomito robilo všetko pre to, aby zakrylo svoju účasť v konflikte.
Putin teraz musí zvládnuť nielen sankcie uvalené na Moskvu, ale aj dianie vo vnútri Ruska. Pokiaľ ide o sankcie, Brusel pravdepodobne rozšíri zoznam osôb, ktorých by sa týkalo zmrazenie účtov a zákaz vycestovania. EÚ tiež zvažuje odstrihnutie Ruska od programov zahraničnej pomoci vo výške 450 miliónov eur, určených predovšetkým na rozvoj. Doma Putin čelí výzvam niektorých predstaviteľov krajnej pravice, ktorí chcú, aby ukrajinským separatistom výraznejšie pomohol. Zároveň si ale dve tretiny Rusov neželajú, aby Moskva na Ukrajine vojensky intervenovala. Vyplýva to z prieskumu agentúry VCIOM. Podľa neho by Putin mohol stratiť podporu verejnosti, ak by sa v konflikte väčšej miere angažoval. Fjodor Lukjanov, uznávaný expert na medzinárodnú politiku, uviedol, že prezident môže čeliť vzrastajúcemu rozčarovaniu ruských nacionalistov, ktorí môžu namietať, že dostatočne nepodporuje svojich bratov na druhej strane hranice.
To, že sa Putin v túto chvíľu stiahol, neznamená, že sa stiahol nadobro. Ruský prezident je brilantný taktik. Uprostred politickej krízy sa odmlčí, aby vzápätí predniesol svoje veľkolepé vyhlásenie, tvrdí Lukjanov. Ide o stratégiu, ktorú využil aj v prípade iných udalostí, akými bola havária ruskej jadrovej ponorky Kursk v roku 2000 i súčasná ukrajinská kríza.
