oPeniazoch.sk, Colosseum Foto:SITA
Na pozadí dlhovej krízy vzniklo v Nemecku silné hnutie požadujúce repatriáciu všetkého štátneho zlata späť do krajiny. To vyústilo do záväzku centrálnej banky auditovať svojich 3391 ton zlatých rezerv a čiastočne ho repatriovať. Nemci majú druhé najväčšie rezervy zlata na svete a ich hodnota dosahuje pri súčasných cenách 141 miliárd dolárov.
S novou vládnou koalíciou, kde FDP vystriedali Sociálni demokrati, táto iniciatíva hasne a to aj napriek kritickým hlasom Alternatívy pre Nemecko, ktorá upozorňuje, že zlaté rezervy by mohli byť použité v prípade rozpadu eurozóny ako rukojemník. Pozícia novej koalície je voči repatriácii zlata podstatne vlažnejšia. "Američania sa dobre starajú o naše zlato. Objektívne tu neexistuje žiadny dôvod pre nedôveru, " vyhlásil v nedávnom rozhovore Norbert Barthle, hovorca CDU.
V októbri 2012 nemecká centrálna banka oznámila, že plánuje do roku 2015 repatriovať 150 ton zlata z New Yorku. Následne 16. januára 2013 svoj plán modifikovala a plánuje repatriovať 300 ton zlata z New Yorského Fedu do Frankfurtu do roku 2020. Ide o snahu posilniť dôveryhodnosť spoločnej meny euro a tiež reakciu na špekulácie o tom, že vláda USA nie je dostatočne kredibilná v dôsledku nedostatočne transparentného auditu svojich rezerv.
Plán je zabezpečiť, aby polovica nemeckého zlata bola uložená vo frankfurtských sejfoch do roku 2020. Zverejnenie kroku bolo pre niektorých analytikov prekvapenie, pretože obdobné presuny väčšinou prebiehajú bez publicity. Nemecká centrálna banka v roku 2001 a 2002 pristúpila k tajnému úspešnému transferu svojich 940 ton zlata z Londýna. Rozsiahly transport neprebehol úplne bez problému. Podľa vyhlásenia Bundesbank musela byť bližšie nešpecifikovaná časť tehál pretavená, aby zodpovedala "Good Delivery" štandardu.
Podľa archívov britskej centrálnej banky mala Bundesbanka problémy s dodávanou kvalitou aj v minulosti. Ako dokazujú teraz odtajnené záznamy Bank of England, Nemcom boli vedome zaslané nekvalitné zlaté tehly. V roku 1968 došlo k dodaniu 172 tehál, ktoré nespĺňali kvalitu a obsahovali prímes železa. Je zrejmé, že Nemci majú plné právo na základe historických skúseností nedôverovať svojim partnerom v Londýne a v New Yorku a požadovať svoje zlato späť.
| Plán navrátenia nemeckého zlata z 16. 1. 2013 | ||||
|---|---|---|---|---|
| 31.12.12 | 31.12.2020 | Objem plánovaného presunu zlata v tonách | Aktuálny objem uloženého zlata v tonách | |
| Frankfurt nad Mohanom | 31% | 50% | 674 | 1036 (z toho 940 ton presunutých v roku 2001 z Londýna) |
| New York | 45% | 37% | -300 | 1536 |
| Londýn | 13% | 13% | 0 | 445 |
| Paríž | 11% | 0% | -374 | 374 |
Pre úspešný transport 674 ton zlata do roku 2020 by banka musela transportovať každý rok minimálne 84 ton. Na konci minulého roka bolo uverejnené, že sa podarilo repatriovať iba 37 ton zlata, z toho iba 5 ton pochádzalo z New Yorského Fedu. Oficiálne vysvetlenie zo začiatku tohto roka bolo, že transport zlata z New Yorku je zložitejší ako z Paríža a že zlato musí byť pred transportom pretavené, aby spĺňalo požiadavky na kvalitu. Nemecká centrálna banka sa ocitla pod záplavou kritiky za to, že tehly boli roztavené bez riadneho auditu a že preto nemožno teraz overiť, či Američania vrátia skutočne nemecké zlato. Tento rok má Bundesbanka v pláne prepraviť ďalších 30 – 50 ton. Aj keby sa plán podarilo tento rok splniť, tak bude tempo repatriácie zlata desaťkrát pomalšie, než bolo v prípade vrátenia zlata z Londýna.
Podozrivo pomalé tempo repatriácie nemeckého zlata môže súvisieť s tým, že zlato americká centrálna banka netransparentne požičiava komerčným bankám. To môže byť síce uskladnené vo Fort Knox, ale môže byť pomocou dlhodobých kontraktov požičané banke, ktorá ho použila v niektorej z pákových finančných transakcií.
Autor: Vít Jedlička, analytik, Colosseum, a.s.
