oPeniazoch.sk, E15 Foto: SITA
Rusko, Bielorusko a Kazachstan by mali na jeseň ratifikovať dohodu o vytvorení euroázijskej ekonomickej únie (EAEU) a ruský prezident Vladimir Putin dúfa, že od januára začne fungovať. Moskva sa medzitým snaží do bloku vlákať dvoch nových členov - Arménsko a Kirgizsko.
V Jerevane projekt propagoval minister zahraničia Sergej Lavrov, ktorý krajine ponúkol nielen rozvoj hospodárskych vzťahov, ale aj politickú podporu v normalizácii vzťahov s Tureckom. Na praktický prínos si však členské krajiny budovanej únie ešte v mnohých ohľadoch počkajú. Dokončenie jednotného trhu s ropou, ropnými produktmi a plynom sa plánuje do roku 2025, s elektrinou o niečo skôr. Za zhruba desať rokov by mal fungovať aj finančný regulátor.
Odpovede expertov na otázku, aký prínos bude mať únia pre jej členov, nie sú jednoznačné. Upozorňujú však na to, že aj v prípade začlenenia Arménska a Kirgizska, bude EAEU spoločenstvom druhej kategórie. "Jeho celkový hrubý národný produkt bude okolo 2,6 bilióna dolárov, menej než pätiny Európskej únie alebo USA a menej ako tretiny čínskeho," podotýka Bloomberg.
Viac než 80 percent HDP bloku pritom bude tvoriť Rusko. Je teda zrejmé, že Moskvu motivujú k zjednocovaniu predovšetkým iné ako ekonomické záujmy. "Je to politikou hnaný subjekt a nemyslím si, že ďalší signatári zdieľajú nejaký veľký entuziazmus," povedal nedávno denníku The Wall Street Journal Timothy Ash zo Standard Bank. O výhodnosti projektu pochyboval aj niekdajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, ktorý, hoci spojenec Moskvy, na priamu účasť nikdy neprikývol.
Odborníci tiež podotýkajú, že Moskva môže v honbe za Putinovým snom hospodársky strácať v čase, keď ruská ekonomika spomaľuje a je potrebné investovať do Krymu. "Rusko sa v podstate chová ako sponzor EAEU, a tak bude musieť znášať väčšinu nákladov," píše sa v štúdii Carnegie Moscow Center.
Bielorusko a Kazachstan naopak dúfajú, že zvýšenie závislosti na Rusku im prinesie výhody predovšetkým v priemyselnom, poľnohospodárskom a finančnom sektore. Ešte dôležitejšie je pre nich energetika. Sľubovaný jednotný trh nebude znamenať len voľný pohyb tovaru, ale tiež harmonizáciu pravidiel a taríf. Konkrétnej dohody sú ale zatiaľ ďaleko a ruské firmy na čele s Gazpromom medzitým upevňujú kontrolu nad strategickými odvetviami v regióne.
Bielorusko-ruské vzťahy majú za sebou fázu otepľovania aj ochladzovania. Podľa mnohých názorov izolovanému Minsku v súčasnej dobe nič iné ako úzka spolupráca so silným susedom nezostáva. Zvlášť keď z nej plynie finančná pomoc, lacný plyn a prístup na ruský trh. "Hlavnou vecou sú jasné podmienky plynových dodávok. V skutočnosti si udržíme dnešné ceny, ktoré sú pre nás prijateľné," podotkol minulý týždeň k projektu prezident Alexander Lukašenko.
Na prírodné zdroje bohatá Astana je v relatívne silnejšej pozícii. Razantne tvrdí, že blok má rýdzo ekonomický charakter a odmieta politickú integráciu. Z doterajšieho fungovania colnej únie založenej v roku 2010 má navyše zmiešané pocity.
Odstránenie bariér na jednej strane prinieslo nové príležitosti, niektorí miestni podnikatelia sa však sťažujú, že Rusi prenikajú na kazašský trh ľahšie než naopak. Navyše kvôli zvýhodneniam vytláčajú konkurentov z tretích krajín. Krajina sa pritom netají snahou o úzke väzby s Čínou. Kazachstan navyše vyľakal súčasný západný tlak na Kremeľ a aktuálne láka daňovými úľavami investorov aj odinakiaľ.
Nepresvedčivé sú aj aktuálne údaje o vývoji vzájomného obchodu medzi členmi colnej únie. Euroázijskej hospodárska komisia uviedla, že sa v tohtoročnom prvom štvrťroku prepadol o trinásť percent. Nejasné prínosy projektu potvrdili aj štúdie Svetovej banky či európskeho Inštitútu pre bezpečnostné štúdie. "Ruská ekonomika nie je natoľko rozvinutá, aby hrala pozitívnu úlohu ako USA a Kanada v NAFTA alebo západoeurópske ekonomiky pre nových členov EÚ zo strednej a východnej Európy," podotýka inštitút. Otáznik visí aj nad ďalším rozširovaním bloku. Budúci možní členovia EAEU zo strednej Ázie vrátane Kirgizska si od projektu sľubujú ruské investície najmä do energetickej infraštruktúry. "Bez priamych dotácií nepocítia stredoázijské krajiny žiadnu významnú výhodu z integrácie do colnej únie," zdôrazňuje expertka na región Ailtolkyn Kourmanovová.
