oPeniazoch.sk, Lidové noviny Foto: YT
Obchodná dohoda medzi Európskou úniou a USA (TTIP - Transatlantic Trade and Investment Partnership) má byť prelomovou udalosťou, ktorá zásadne posilní slobodu obchodu. To tvrdia optimisti. Pesimisti naopak majú za to, že dohoda posilní neúmerne veľkú moc korporácií. Kto z nich má pravdu?
Medzinárodný obchod medzi Európou a Spojenými štátmi je už teraz veľmi živý. Obchodné bariéry medzi oboma severnými brehmi Atlantiku sú už dnes nízke. Výmena tovaru, služieb a investícií sa blíži hodnote tisíc miliárd eur ročne. Existujúce zmluvy však prestávajú vyhovovať. Preto prebiehajú rokovania o ďalšom zjednodušení transatlantického obchodu. Zóna voľného obchodu, ktorá má vzniknúť pod názvom TAFTA (Transatlantic Free Trade Area), bude pokrývať bezmála polovicu svetovej ekonomiky. Čo obchodná dohoda zahŕňa a čo nie?
Clo
V prvom rade zahŕňa zrušenie zostávajúcich colných taríf. Tie sú už dnes nízke, v priemerne 5,2 percenta na európskej strane a 3,5 percenta na americkej. Význam je zrejmý: posilnenie vzájomného obchodu. Už nebudete musieť platiť clo, ak si cez Amazon.com objednáte niečo z Ameriky. Podstatnejšie však je, že odpadnú aj clá na poľnohospodárske produkty, najmä pšenicu a kukuricu. To je bod, ktorý budí vášne najmä na európskej strane. Tunajší poľnohospodári sa obávajú lacnejšej konkurencie.
Štandardy
Ďalším bodom je harmonizácia technických a environmentálnych noriem. Toto je zložitá oblasť, preto vznikajú rôzne dohady a fámy. Údajná hrozba zákazu farmárskych trhov je jednou z nich. V skutočnosti ide naozaj o sériu technických záležitostí. Vezmime si príklad. Európske a americké automobily majú zhruba rovnako dobrú úroveň bezpečnosti. Sú však vyrábané podľa dvoch odlišných bezpečnostných noriem, ktoré komplikujú medzinárodný obchod. Keby sa podarilo nájsť spoločný euroamerický technický štandard, obchod by bol hneď jednoduchší.
Konkurencia
Kritici tvrdia, že z Transatlantického partnerstva budú ťažiť veľké korporácia na úkor spotrebiteľa. Ale tak to nie je. Spotrebiteľ bude mať v skutočnosti väčší výber tovaru. Korporácie naopak budú fungovať v drsnejšom, konkurenčnejšom prostredí. Niektoré obstoja, iné nie, ale rozhodne nebudú mať ľahší život. Dohoda si nekladie za cieľ vytvoriť z USA a Európskej únie jednotnú ekonomiku. Nevznikne teda zóna voľného pohybu pracovných síl.
Štátna pomoc
Niečo podobné ako v prípade technických noriem platí pre tento bod. Dohoda má ďalej obmedziť štátnu pomoc súkromným firmám a sprísniť podmienky pre verejné súťaže, aby boli otvorenejšie. Nič z toho rozhodne nepatrí medzi opatrenia, ktoré by uľahčovali korporáciám život. Naopak, najsladší život mávali firmy v dávnych dobách vysokých ciel, kedy boli chránené pred zahraničnou konkurenciou, tešili sa z dotácií, vopred vyhraným verejným súťažiam a často mávali monopolné postavenie. Stačí si spomenúť na telekomunikácie v časoch keď neboli mobily. TTIP bude znamenať presný opak hesla "smrad, ale teplučko".
Spory so štátom
Ďalším bodom, ktorý je zbytočne tŕňom v oku aktivistom, je posilnenie pozície firiem pri sporoch so štátom. Ak sa súkromná firma dostane do sporu so štátom, je automaticky v nevýhode. Aj najväčšia firma je slabším súperom v spore so štátom. V minulosti mnohokrát došlo k rôznym formám neférového zaobchádzania so súkromnými firmami, čo sa dohoda snaží obmedziť prostredníctvom posilnenia právnych záruk pre investorov.
Druhotriedna kvalita
Trh a medzinárodný obchod žičí silnejším, ale silnejší nemusia byť vždy najlepší. Obchody sú dnes zaplavené tovarom, ktorý síce spĺňa všetky normy, ale často býva nekvalitný. Príkladom môžu byť potraviny, tých zdravotne nevyhovujúcich je málo, ale v porovnaní so Západom je takmer všetko druhá akosť. Ani kedysi preslávené a tradičné domáce produkty už nebývajú kvalitné. Čo robiť?
Keď počas 19. storočia liberalizovaný medzinárodný obchod zaplavil britský trh lacnou, nekvalitnou produkciou z Nemecka, Briti premýšľali, ako sa brániť. V roku 1887 preto zaviedli povinné značenie pôvodu. Značka Made in Germany sa mala stať varovným signálom pre spotrebiteľov: pozor, kupujete nemecký "šmejd“. Počas krátkej doby sa symbol hanby stal symbolom kvality. Britský zákon mal síce iný vplyvy, ako poslanci vo Westminsteri zamýšľali, ale uspel znamenite. Jeho disciplinačná úloha pri zvýšení kvality nemeckej produkcie bola neoceniteľná.
Made in
Prečo teda nezaviesť povinné značenie pôvodu, vrátane konkrétnej továrne, ktorá vyrobila daný produkt? Stalo sa neblahým zvykom túto informáciu zatajiť. Ak napríklad voláte na zákaznícku linku, aby ste zistili, kto a kde vyrába kedysi skvelé a teraz nekonzumovateľné kúpeľné oplátky značky Opavia, americká spoločnosť Mondelez International, ktorej značka patrí, s vami arogantne vybabre. "Nie je to povinný údaj, ľutujeme." Asi nezostáva než arogantne ignorovať Opaviu a ďalšie podobne skazené značky. Toto ale nie je problém TTIP. Táto dohoda povinnosť označenia pôvodu nezakazuje. Ani žiadna iná medzinárodná zmluva. A mimochodom, povinná značka Made in Poland by pomohla aj poľským potravinárom, podobne ako kedysi Nemcom.
Autorom je Pavel Kohout, tvorca kníh o investovaní, bývalý člen Národnej ekonomickej rady českej vlády (NERV) a Poradného expertného zboru (PES), spoluzakladateľ Partners Financial Services.
