oPeniazoch.sk, mises Foto: YT
Mario Draghi na dlhoočakávanom vyhlásení ohľadom ďalších krokov ECB vyhlásil, že zavedením netradičných nástrojov vlastne bojujú proti príliš dlhotrvajúcej nízkej inflácii. Prečo ale chcú centrálni bankári vyššiu infláciu, ak tá pre spoločnosť ako celok vôbec nie je dobrá?
Produkcia peňazí v slobodnej spoločnosti je vecou slobodnej asociácie. Všetci od baníkov po vlastníkov baní, mincovne aj zákazníkov, ktorí vytvárajú dopyt po minciach vyrobených z vyťaženého kovu, majú z produkcie peňazí úžitok. Nikto z nich neporušuje vlastnícke právo toho druhého. Každý môže slobodne ťažiť drahý kov, raziť mince a nikto nie je nútený aby si ich kupoval.
Úplne iné je to s produkciou peňazí v režimoch s intervenciou, ktoré prevládajú v západnej spoločnosti posledných 150 rokov. Dvoma inštitucionálnymi formami peňažného zásahu sú (podvodné) bankovníctvo čiastočných rezerv a papierové (fiat) peniaze. Spoločnou charakteristikou týchto režimov je nedodržanie princípu slobodnej asociácie. Umožňujú emitentom papierových peňazí zvyšovať produkciu prostredníctvom porušovania práv ostatných.
Bankovníctvo možno označiť za podvodné, keď bankári predávajú nekryté alebo len čiastočne kryté peňažné substitúty, ktoré môžu prezentovať ako plnohodnotné peniaze. Predávajú viac peňažných substitútov, ako by mohli za normálnych okolností, keby pre každý emitovaný substitút museli držať 100 % rezervy.
Emitent papierových peňazí predáva produkt, ktorý by neobstál v konkurencii peňazí voľného trhu, napríklad zlatým a strieborným minciam. Účastníci trhu vytvárajú dopyt po týchto peniazoch len kvôli tomu, že je využitie iných foriem peňazí významne obmedzené, prípadne dokonca nezákonné.
Najvýrečnejšou ilustráciou tejto skutočnosti je ochrana papierových peňazí legislatívou o zákonnom platidle. Fiat peniaze zo svojej podstaty sú len bezcenným papierom alebo lacným kovom. Nemajú hodnotu, ktorá by pritiahla záujem nakupujúcich, ak by to neprikazoval štát. Produkcia papierových peňazí je tým pádom prehnaná, nie je totiž daná informovanou a dobrovoľnou asociáciou nakupujúcej verejnosti. Bankovníctvo s čiastočnými rezervami môže generovať prehnané množstvo peňažných substitútov. Zákazníci nie sú informovaní, že im sú ponúkané depozity kryté iba čiastočnými rezervami, ktoré sú pritom vydávané za skutočné peňažné hodnoty.
Prehnaná produkcia peňazí podľa teórie ekonóma Murraya Newtona Rothbarda predstavuje infláciu. Tá je neospravedlniteľnou redistribúciou príjmov v prospech tých, ktorí sú emisii nových peňazí najbližšie, a na úkor ostatných, ktorí sa k peniazom dostanú až ako poslední.
V praxi funguje redistribúcia vždy v prospech emitentov papierových peňazí, ktorí sa v systéme tvária ako centrálne banky a ich partnerov v bankovom sektore a na trhu cenných papierov. Inflácia prináša výhodu aj vládam a ich najbližším spojencom zo sveta biznisu. Je nástrojom, prostredníctvom ktorého sa tieto elitné skupiny obohacujú na úkor zvyšku spoločnosti. Kapitalistický systém sužovaný infláciou nie je ničím iným ako ekonomickým systémom, ktorý odčerpáva prostriedky chudobným a prelieva ich k bohatým.
Vzhľadom k tomu, že to ochraňuje politický a ekonomický establishment pred konkurenciou, je inflácia brzdou sociálnej mobility. Stály príliv papierových peňazí vedie k tomu, že bohatí bohatnú viac a mocní získavajú väčší vplyv než v situácii, v ktorej by záviseli výhradne na dobrovoľnej podpore spoločnosti.
Slávny ekonóm Josef Schumpeter kedysi označil infláciu za posla inovácií. Podľa neho inflačné povaha bankoviek slúžila na financovanie podnikateľov s veľkými nápadmi, ale nedostatkom kapitálu. Keď odhliadneme od etickej otázky podpory samozvaných inovátorov na úkor zvyšku spoločnosti, z praktických skúseností vyplýva, že Schumpeterova schéma bolo len túžobným želaním. Úverová expanzia financovaná tlačením peňazí je v praxi protikladom toho, ako zabezpečiť prosperitu ekonomického systému. Naopak je obľúbeným prostriedkom umožňujúcim prežitie vládnucej triedy, ktorá by si za normálnych okolností nedokázala udržať konkurencieschopnosť.
Bolo by neúctivé označovať infláciu za veľkolepý podvod politicky dobre prepojených elít s cieľom obohatiť sa na úkor chudobných más bez politického vplyvu. Vždy ide ruka v ruke s koncentráciou politickej sily skupín s výsadou vlastníctva bankovej licencie a tých, čo majú pod kontrolou produkciu monopolných papierových peňazí. Inflácia podnecuje nekonečné zadlžovanie a necháva spoločnosť napospas "monetárnym autoritám", ako sú centrálne banky, čo vedie k morálnej korupcii celej spoločnosti.
Autorom je Jörg Guido Hülsmann z Ludwig von Mises Institute
