oPeniazoch.sk, mesec Foto: SITA;photl
Pred časom ešte nedotknuteľný inštitút bankového tajomstva sa rúca pod náporom miliardových daňových únikov, ktoré už štátne kasy nemôžu tolerovať. Bežná informačná výmena o kontách po celom svete je na spadnutie.
Je to veľká, ale veľmi dobre ukrytá zmena. Niekde na konci, pod bodom 21 záverečnej správy posledného summitu Európskej únie, sa prezidenti a premiéri členských krajín dohodli na úpravách zákona o úrokoch a daniach. Nová smernica schválená Európskou radou predkladá najmä automatickú výmenu informácií medzi daňovými úradmi. Ako informuje portál měšec.cz, ide de facto o koniec akéhokoľvek bankového tajomstva v Európe.
"Prísnejšie smernice pre úroky a dane je rozhodujúce pre to, aby členské štáty mohli lepšie identifikovať a stíhať daňových podvodníkov a mohli uzatvárať daňové priepasti," odznelo odôvodnenie z úst európskeho komisára pre oblasť daní Algirdasa Šemeta.
Rozhovory o daňovej transparentnosti sa vedú celé roky, ale doteraz sa v rámci Európskej únie veľa presadiť nepodarilo. Najmä Rakúsko a Luxembursko v pozadí veľmi silno lobovali za uchovanie bankového tajomstva a proti smerniciam, ktoré by ho akýmkoľvek spôsobom nabúrali. Ich najdôležitejším argumentom bola potreba najprv uzatvoriť príslušné dohody s nečlenskými štátmi Európy, ktoré kladú podobný dôraz na bankové tajomstvo, teda najmä so Švajčiarskom a Lichtenštajnskom. Ak by sa postupovalo opačne, znamenalo by to oslabenie EÚ ako finančného centra, znelo z Viedne a Luxemburgu.
Kríza pomohla
Ale európska dlhová kríza spolu so správami o miliardových offshore daňových rajoch spôsobili, že výrazne vzrástol tlak na väčšiu transparentnosť a kooperáciu v tejto oblasti. Pre politikov po celej Európe bolo totiž stále ťažšie vysvetľovať daňovým poplatníkom, prečo je neustále potrebné zachraňovať banky miliardami daňových príjmov a pritom sledovať, ako tie isté banky pomáhajú nadnárodným koncernom aj súkromným osobám ukrývať majetok tak, aby z neho nebolo treba dane platiť, respektíve platiť čo najmenej. Aby sa nevyvolal zbytočný spoločenský rozruch, príliš sa nehovorí o oficiálnych odhadoch Európskej únie, že len kvôli daňovým únikom prichádzajú členské štáty o bilión eur ročne.
Zdá sa, že sa skutočne blýska na lepšie časy pre bežného daňovníka, ktorému nezostáva nič, než platiť. Naopak tým, ktorí sa pohybujú prinajmenšom v šedej zóne, začínajú väčšie problémy s hľadaním nového miesta, kam by si mohli peniaze ukryť. V Európskej únii, a kvôli tlaku na Švajčiarsko ani v Európe, už to tak jednoduché nebude. Rakúsko a Luxembursko totiž už nedokázali ustáť politický tlak a opustili svoje tvrdo zastávané pozície, ktoré im umožňovali držať právo veta.
Polepšení hriešnici
"Ide o veľmi dôležitý prielom," nechali sa podľa agentúr počuť európski diplomati. Tiež rakúske Ministerstvo financií môže svoj krok obhajovať aspoň malým ústupkom, ktorého sa mu podarilo dosiahnuť. Nová smernica únie by totiž mala platiť iba do roku 2017. S vedomím časového ohraničenia nakoniec Viedeň predsa len prikývla. V roku 2017 by únijný štandard mala nahradiť rozsiahlejšia smernica pre transparentnosť Organizácie pre hospodársky rozvoj (OECD). Prakticky v rovnakej dobe, kedy sa podaril prielom na pôde Európskej únie, sa hneď 44 štátov sveta zhodlo na podpore tohto štandardu OECD. Vôbec prvýkrát sa zhodli na tom, že od roku 2017 nabehnú na automatickú výmenu informácií podľa vzoru OECD. V porovnaní so spomínanou smernicou Európskej únie ide predpis OECD ešte o kúsok ďalej a predpokladá dokonca informačnú výmenu o dividendových výnosoch.
Ministri financií najväčších krajín Európskej únie, Nemecka, Francúzska, Talianska, Španielska a Veľkej Británie si dali záležať na tom, aby bolo vidieť, ako veľmi dohodu v rámci OECD podporujú. Niet divu, nepodpísali ju iba oni a ďalšie krajiny, ktoré sa proti daňovým únikom snažia bojovať, ale prekvapivo aj krajiny, ktoré si na bankovom tajomstve založili "biznis". Nechýba medzi nimi Švajčiarsko, ale ani Bermudské ostrovy, Kajmanské ostrovy, Luxembursko a Lichtenštajnsko. Naopak chýba Singapur, z ktorého sa stáva finančné centrum celej Ázie,a k podivu aj Rakúsko. Je to teda práve náš západný sused, kto dnes patrí medzi najzarytejších ochrancov bankového tajomstva. Tajomstva, ktoré má určite svoje legitímne dôvody, ale dnes je bohužiaľ oveľa viac spojené s daňovými machináciami, ktoré ohrozujú finančnú stabilitu celých štátov. Jednoducho preto, že sa plateniu vysokých daní snažia vyhýbať najmä korporácie s obrími obratmi a tí najbohatší jedinci.
Skutočnosť, že má Rakúsko so štandardom OECD problém, súvisí podľa organizácie Tax Justice Network s tým, že sa Viedeň obáva obchodov svojich bánk s krajinami východnej Európy a rozvojovými krajinami, ktorým by otvorená výmena informácií nemusela práve svedčiť. Rakúsko je na svojom bankovom systéme závislé podobne ako Švajčiarsko, len sa o ňom doteraz toľko nehovorilo. Jeho bankám sa navyše v posledných rokoch vôbec nedarí. Ich expozícia v krajinách východnej Európy, na Ukrajine, v Rusku a Maďarsku ich silne zaťažuje. Na druhej strane to boli práve zvláštne finančné machinácie, ktoré priviedli ku krachu rakúsku banku Hypo Alpe – Adria Bank, ktorá si už vyžiadala päť miliárd eur štátnej pomoci a ďalšie bude potrebovať.
