oPeniazoch.sk, iDnes Foto:photl
Martin Vrba postavil svoj biznis na tom, že posiela zdravotné sestry prostredníctvom špecializovanej agentúry pracovať do arabských nemocníc. Láka ich na tučné zárobky a ročne ich takto do cudziny vyšle viac ako sto.
Internetové stránky agentúry G5 Plus s nadpisom "miliónové príjmy" pripomínajú skôr web lotérie, ani pohľad na fotografie majiteľov v objatí s tradične odetými arabskými činiteľmi nedôverčivému Európanovi na pokoji nepridá. Za stránkou je agentúra spolumajiteľa a šéfa v jednej osobe Martina Vrbu, ktorá vozí české, slovenské a poľské zdravotné sestričky do nemocníc na Blízkom východe. "Pri prvom výjazde personálu je to skutočne hlavne o peniazoch. Keď si majú vybrať pobrežie, alebo vnútrozemie, často volia vnútrozemie, kde je viac peňazí," líči v rozhovore pre MF DNES Vrba, ktorý má aktuálne v nemocniciach v Saudskej Arábii, Katare či Bahrajne asi 500 ľudí z Česka a Slovenska. Ročne ich dodá približne sto. Drvivá väčšina sú sestry v Saudskej Arábii.
"Priemerne tam nami dodaní ľudia pracujú 2,5 roka. Majú ročný kontrakt, ale väčšina z nich si ho predĺži. Ročne si zarobia v priemere 36 tisíc eur, čo je asi štyrikrát viac ako v Česku. Pričom majú hradené takmer všetky životné náklady. Často si tam dievčatá idú zarobiť na bývanie," opisuje Vrba. Jeho agentúre potom z jednej "predanej" sestry plynie približne desatina jej ročného zárobku.
Vrba sa náboru zdravotníckeho personálu vyučil v rokoch 2001-2004 v Spojených štátoch, kam odišiel pracovať hneď po škole. V roku 2005 po návrate do Česka založil agentúru na nábor sestier do amerických nemocníc. "Trh v USA sa ale za pár mesiacov zrútil a my sme sa rozhliadali nad atlasom sveta. Blízky východ sa zdal byť ideálny," opisuje začiatky. Dôležité vzťahy začal budovať na zelenej lúke. "Nikto tam moc nepracuje, ale peňazí majú dosť, navyše kultúrne zvyky nahrávajú tomu, že príliš žien nepracuje a tiež ich vzdelávanie je stále trochu tabu. Preto potrebujú ľudí zvonka, na rozdiel od iných sektorov sú v zdravotníctvu otvorení. Prišla prvá nemocnica, pozitívne referencie a potom sa začali nabaľovať ďalšie," dodáva Vrba s tým, že viac než 90 percent tamojšieho personálu tvoria cudzinci.
Za kandidátkami "na vývoz" chodí Vrba do škôl, loví aj na inzeráty, ale najmä dá na odporúčania. Najčastejšími pracovníkmi sú bezdetné dievčatá vo veku od 25 do 34 rokov. Najväčšou prekážkou je zlá angličtina a celkovo malá ochota za prácou cestovať. Aj preto rozšíril svoj revír o Poľsko. "Bola to naozaj krásna doba, rada na to spomínam, niekedy si hovorím, že som mala zostať dlhšie. Ekonomicky išlo o úplne iný svet, vybavenie nemocníc, to sa nedá vôbec porovnávať. Tiež som toho veľa precestovala. Spomínam, ako u nás bol saudský kráľ, to bol silný zážitok," spomína Zuzana M., ktorá pracovala šesť rokov na kardiológii v dvoch najväčších nemocniciach v Rijáde. Do Saudskej Arábie pritom nešla z Česka, ale z Veľkej Británie. Aj v porovnaní s jej oxfordským zárobkom išla do Rijádu za lepším. Dnes pracuje na ARO vo Všeobecnej fakultnej nemocnici na pražskom Karlovom námestí.
Diskrimináciu žien a iné nebezpečenstvá plynúce z kultúrneho stretu vraj nezažila. "V práci to bolo veľmi priateľské prostredie, ale vonku pochopiteľne musíte dodržiavať pravidlá, chodiť zahalená, moc sa neprejavovať. Je to individuálne, niekto sa s tým vyrovná, iný nie. Kritické sú prvé tri mesiace," hovorí Zuzana. S tým súhlasí aj Vrba. Aj preto dievčatá pred odletom čakajú kultúrne školenia. "Je tu rozdiel medzi pracovným, verejným a súkromným životom. Na verejnosti platia jasné pravidlá, ženy musia nosiť Abajo, vlasy nemusia mať zahalené stále, len počas sviatkov a bohoslužieb. Nemali by sa na verejnosti stýkať s mužmi, vodiť sa za ruku. Proste nesmú vyvádzať, aj za to sú platené," vysvetľuje Vrba a dodáva, že žiadny incident sa saudskou náboženskú políciou neriešil.
