oPeniazoch.sk, WSJ Foto:SITA
Samotný základ fungovania bánk spočíva v hriechu. Zarábanie peňazí na niekom inom bolo katolíckou cirkvou zakázané už v 5. storočí. Islam ho zakazuje veľmi striktne. Európania tak mali k bankovníctvu vždy veľmi zložitý vzťah.
Bankári sa snažili vyhnúť sociálnej stigme a urobiť banky " lepšími " a prijateľnejšími. Prvé moderné banky vznikli počas renesancie v Taliansku. Františkáni vtedy vytvorili charitatívne inštitúcie, ktoré poskytovali pôžičky za nízke úrokové sadzby. Primárne ciele boli vtedy sociálne a politické, nie ekonomické.
Paradoxom je, že snaha bánk o poľudštenie ich niekedy robí zraniteľnejšími a oslabuje ich. Ekonomická teória hovorí, že banky berú depozitá a tie požičiavajú, pričom sa zároveň starajú o optimálnu alokáciu zdrojov v ekonomike. Čo je ale skrýva za týmto optimom?
Počas posledného pol storočia sa európske banky stali jednými z najväčších na svete. Ich aktíva dosahujú celkom 31 biliónov dolárov a z mnohých z nich sa stali inštitúcie, ktoré sú príliš veľké na to, aby mohli zbankrotovať. Mnohé z európskych bánk sú ale stále spravované špecifickým spôsobom. Platí to o talianskych Banche Popolari, ktorých je dohromady 37. V Španielsku zasa nájdeme 15 Cajas de Ahorros a 74 Cajas Rurales. V Nemecku je 7 Landesbanken a 422 Sparkassen. Dokonca aj v Británii nájdeme 45 takzvaných Building Societies. Najväčšími akcionármi sú v tomto prípade vlády a miestna správa, väčšina z týchto inštitúcií nie je obchodovaná, čo znamená, že meniť ich vlastnícku štruktúru je zložité.
V Európe tak existuje dvojaký bankový systém a je ťažké zistiť, ktorá zložka je lepšia. Malo by byť bankovníctvo podnikaním pre zisk, alebo by malo plniť skôr politické a sociálne funkcie? Výsledkom maximalizácie ziskov môže byť to, že inštitúcie dosiahnu veľkosť, pri ktorej už nemôžu padnúť.
História ale ukazuje aj to, že ani vládou podporované banky nemusia byť životaschopné. Nemecké Landesbanken dosahovali počas desiatich rokov do roku 2009 návratnosť vlastného imania v priemere dosahujúcich záporných 0,8 %. U bánk to bolo 4 – 6 %. Podobné to bolo v Taliansku. Príčinou je rozsiahla sieť pobočiek, v Taliansku ich nájdeme viac než hotelov a škôl.
Doteraz sa regulácia zameriavala na veľké banky. A právom. Mnohé z nich nemajú dostatočnú výšku kapitálu, alebo sú príliš veľké na to, aby mohli zbankrotovať. Mnohé zo slabších a menších bánk ale tiež pokračujú v podnikaní bez toho, aby museli riešiť svoje štrukturálne problémy. U nich je možné, že sú zase príliš malé na to, aby prežili. Najväčší posun v tejto oblasti nastal zatiaľ v Španielsku, kde sa už spojilo 45 veľkých Cajas do 15. Nemecko a Taliansko v tomto smere zaostávajú. Cieľom konsolidácie by mal byť životaschopný bankový systém. Ak nebudú uskutočnené potrebné kroky, porastie riziko vážnych problémov. V Spojených štátoch padlo počas krízy na trhu s úvermi 32 % bánk.
Autorom je riaditeľ výskumu v Royal Bank of Scotland Alberto Gallo.
