oPeniazoch.sk, MarketWatch Foto:SITA
Rusko dotiahlo anexiu Krymského polostrova do konca, keď pripojenie územia k Ruskej federácii odsúhlasil ruský parlament a zákon s veľkou slávou podpísal ruský prezident Vladimir Putin. Spojené štáty aj Európska únia Rusku hrozí tvrdými ekonomickými sankciami a Putin im to opláca rovnakou mincou. Stále častejšie sa tak začína hovoriť o vstupe Východu a Západu do nového kola studenej vojny.
Ak by sa svet opäť ponoril do ideologického konfliktu medzi Východom a Západom, bola by to pre globálnu ekonomiku i medzinárodné vzťahy katastrofa. Koniec viac ako dve desaťročia trvajúceho mierového spolužitia na európskom kontinente by podľa analytikov a ekonómov prakticky okamžite naplnil minimálne nasledujúcich šesť scenárov.
1. Návrat Európy do recesie
O ruskom hospodárstve sa príliš nehovorí. Je ôsme najväčšie na svete a do istej miery funguje ako most medzi Európou a Áziou. Za posledných desať rokov vzrástol objem obchodu medzi Ruskom a Európskou úniou z 90 miliárd dolárov na 335 miliárd dolárov, vďaka čomu sa mnohým európskym firmám darilo zvyšovať výrobu v časoch, keď dopyt zákazníkov na ich domácich trhoch stagnoval alebo klesal. Podľa odhadov sa aktuálne export do Ruska podieľa na európskom HDP z 0,6 %, čo síce nie je závratné číslo, ale v súčasnosti, kedy sa Európa sotva spamätala z globálnej finančnej krízy z roku 2008, je však aj tento podiel dôležitý. S príchodom zákazu rusko – európskych obchodov by totiž reálne hrozilo, že sa rast európskej ekonomiky zastaví a exportne orientované štáty sa znova prepadnú do recesie.
2. Rast cien energetických komodít
Asi hlavným exportným tovarom Ruska je zemný plyn. Ak by teda chcela Európska únia Vladimira Putina zasiahnuť na najcitlivejšom mieste, musela by zaviesť hospodárske sankcie práve na energetický sektor. Tým by však niektoré svoje členské štáty uvrhla do značných problémov. Nemecká spotreba zemného plynu je na ruských dodávkach závislá zo 40 %, rakúska dokonca z polovice. Nie je potreba vysvetľovať, čo by sa s cenami zemného plynu stalo, keby bolo Rusko z energetického trhu vylúčené. Stačí si spomenúť, ako v 80. rokoch reagovali svetové ceny ropy na iracko – iránsku vojnu.
3. Pád ruského hospodárstva
Hoci sa Rusko už dlhší čas snaží dosiahnuť širšiu diverzifikáciu svojej ekonomiky, väčšie úspechy sa zatiaľ nedostavili. Synonymom ruského hospodárstva zostáva energetika, respektíve najväčší exportér zemného plynu na svete Gazprom. A vzhľadom k tomu, že vlani ruské hospodárstvo vzrástlo iba o 1,3 % a v tomto roku možno podľa poslednej prognózy ruskej centrálnej banky očakávať rast HDP o 1,5 %, je jasné, že zákaz exportu energetických komodít by krajinu ekonomicky zrazilo na kolená. Ak by sa navyše Rusko skutočne dostalo do hospodárskej izolácie, znamenalo by to aj koniec všetkých zahraničných investorov, ktorí v krajine pôsobia, alebo expanziu do Ruska plánujú.
4. Obnovenie rastu nákladov na zbrojenie
Od konca studenej vojny, v novembri 1989 symbolizovaného pádom Berlínskeho múru, západné mocnosti postupne znižujú výdavky na zbrojenie. V prípade Veľkej Británie dosahovali armádne výdavky krátko pred pádom železnej opony 4 % HDP, do súčasnosti klesli pod 3 % HDP. Možno predpokladať, že by sa tento trend pri pokračovaní a stupňovaní agresívnej rétoriky Ruska rýchlo zastavil a štáty by za prostriedky na zabezpečenie svojej vojenskej obrany začali opäť vo veľkom míňať. Nemožno síce vylúčiť, že by rast zbrojného priemyslu z ekonomického hľadiska prispel k posilneniu európskeho i amerického hospodárstva, z pohľadu politickej stability by ale boli nové preteky v zbrojení jednoznačne veľkým krokom späť.
5. Pokračovanie uvoľnenej menovej politiky
Sú to približne dva týždne, čo sa objem aktív v amerických vládnych dlhopisoch na účtoch zahraničných inštitúcií vedených v americkej centrálnej banke nečakane prepadol o 104,5 miliardy USD. Jedným z možných dôvodov je podľa analytikov to, že sa Rusko v predstihu snažilo zabrániť zmrazeniu svojich účtov Fedom, a preto sa rozhodlo peniaze v amerických vládnych dlhopisoch vyviesť z USA. Bez veľkých zahraničných investorov, akými sú pre Spojené štáty alebo Európu krajiny typu Ruska, nadnárodné spoločenstvo ani jednotlivé štáty nedokážu financovať svoju prevádzku. Ako nás však Fed už dlhšiu dobu presviedča, ani tento problém nie je neriešiteľný. Stačí rozbehnúť tlačiarne peňazí a nakupovanie vlastných dlhopisov nebude stáť v ceste vôbec nič.
6. Naštartovanie hlbšej integrácie Európy
Grécko v médiách v poslednej dobe príliš priestoru nedostáva, a tak si málokto uvedomuje, že neustále posilňujúca socialistická Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA) možno vyhrá budúce parlamentné voľby. Práve po Grécku pritom Rusko už dlhšiu dobu nenápadne pokukáva, pretože z pohľadu geografickej polohy ide pre neho o potenciálne strategického partnera. Ak by druhá vlna studenej vojny medzi Východom a Západom skutočne prepukla, musela by Európska únia urobiť všetko preto, aby Grécko udržala pod svojou kontrolou. Rovnako tak by zrejme musela náruč otvoriť aj Turecku, ktoré pre zmenu kontroluje strategický prístup k Čiernemu moru, a do tretice tiež revidovať svoje vzťahy s Egyptom, ktorý má pod kontrolou Suezský prieplav.
