oPeniazoch.sk, project-syndicate Foto:nber
Potrebujeme taký dôchodkový systém, v ktorom by sa nárastom dĺžky života automaticky zvyšoval aj vek na odchod do dôchodku.
Dôchodok bude v každej starnúcej spoločnosti, teda takmer všade vo vyspelom svete, spôsobovať politikom vrásky, možno už v nie príliš vzdialenej budúcnosti. Dôchodcov bude stále viac a viac, preto prichádzajú do úvahy tri možnosti. Buď sa niekde nájdu extra peniaze, alebo sa znížia dôchodky, alebo sa zvýši vek odchodu do dôchodku. Martin Feldstein, profesor na Harvarde navrhuje vekovú hranicu odvíjajúcu sa od očakávanej dĺžky života.
Ak by všetko zostalo tak ako dnes, v roku 2038 by dôchodky v USA „zožrali“ 6,2 percenta HDP oproti súčasným 4,9 percentám. Americký rozpočet by bremeno takéhoto zvýšenia neuniesol, je nutné niečo vymyslieť. Prvým krokom je určiť, čo môže byť hlavnou príčinou rastúcej dôchodkovej záťaže.
Martin Feldstein poukazuje na to, že v prvom rade za to môže radostný proces, a síce, že v USA neustále rastie priemerná dĺžka života. V čase, keď sa vytvoril súčasný dôchodkový systém, v roku 1930, bola nádej na dožitie istého veku o šesť rokov kratšia, než je tomu dnes. V takom prípade sa dá vyčísliť, že priemerná dĺžka života narástla za desaťročie približne o jeden rok.
Graf ukazuje, aká bola predpokladaná dĺžka života pre mužov a ženy vo veku 65 rokov, čo je hranica pre odchod do dôchodku, v konkrétnych rokoch. Zatiaľ čo v roku 1930 bola nádej, že sa ľudia dožijú len 11-13 rokov nad rámec dôchodkového veku, dnes je to už viac ako 16-18 rokov.
Martin Feldstein predpokladá, že tendencia, že sa počas každej dekády priemerná dĺžka života natiahne o jeden rok, vydrží aj počas ďalších desaťročí. Ak by vekový limit zostal nezmenený, rozpočet USA by sa ocitol v ťažkostiach. Riešenie podľa neho je, ak vláda zvýši vek odchodu do dôchodku, a to postupne.
Najmúdrejšie by podľa Martina Feldsteina bolo, ak by sa hranica pre dôchodkový vek odvíjala od predpokladanej dĺžky života. Mohlo by sa to zadefinovať tak, že by ľudia odchádzali do dôchodku 15 rokov pred dosiahnutím predpokladanej dĺžky života. V prípade, ak by sa priemerná dĺžka života zvýšila o jeden rok, automaticky by sa o jeden rok zvyšovala aj veková hranica pre dosiahnutie dôchodkového veku.
Tento automatický systém by bol politicky prijateľný, pretože rozhodnutie o zvyšovaní dôchodkového veku by neprichádzalo ani od jednotlivcov, ani od politických strán. Riešenie však vyvoláva množstvo otázok. Ak sa ženy dožívajú vyššieho veku, znamená to, že aj neskôr pôjdu do penzie? Ak sa robotníci a ľudia s nižšou kvalifikáciou dožívajú menej, mohli by odísť do dôchodku skôr? Profesor pripúšťa, že systém by mal byť starostlivo upravený.
V dôsledku starnutia populácie bude v roku 2050 chýbať na Slovensku 21 % pracovnej sily. Preto vláda schválila v decembri minulého roka Národný program aktívneho starnutia na roky 2014–2020. Jednou z priorít je podpora zamestnanosti a zamestnateľnosti starších ľudí nad 50 rokov. "Bude podporovať zamestnávanie starších ľudí napr. prostredníctvom intenzívnych vzdelávacích kurzov zameraných na prácu s internetom, motivovaním zamestnávateľov vytvárať „delené“ pracovné miesta pre starších ľudí či podporou nových foriem zamestnania tejto kategórie občanov," priblížil pred časom minister Richter.
Je jasné, že dôchodkové systémy, tak ako sú nastavené v súčasnej podobe, sú dlhodobo neudržateľné a niečo sa urobiť musí. Na druhej strane si stačí spomenúť na armádu nezamestnaných mladých ľudí, ktorí čakajú na každú príležitosť. V ich prípade je riešením skôr predčasný dôchodok ako ďalšie zamestnávanie dôchodcov.
