oPeniazoch.sk, mešec Foto:SITA
Ukrajinsko - ruská hra nervov pokračuje. Scenár z Krymu sa začína opakovať v Donecku, kde podľa agentúry Reuters približne stovka demonštrantov vtrhla do regionálneho parlamentu s výkrikmi "Putin príď".
Medzitým západ dáva jasne najavo, že sa nechce angažovať vojensky a rozmýšľa o ekonomických sankciách voči Rusku. Aké možnosti sú na stole?
Jedno z možných opatrení je cielené zmrazenie aktív a vízové obmedzenia pre ruských úradníkov zodpovedných za inváziu na Ukrajinu. Spojené štáty by v extrémnom prípade mohli odstrihnúť ruské banky od amerického finančného systému, ak by boli schopné dokumentovať ich zapojenie do financovania terorizmu, nelegálneho obchodu so zbraňami alebo prania špinavých peňazí. To by ruskú ekonomiku mohlo citeľne poškodiť. Takéto opatrenia ale ťažko nabehnú rýchlo.
Ďalšou možnosťou je symbolické vylúčenie alebo izolácia Ruska v rámci niektorých medzinárodných zoskupení, napríklad G8. Skôr než bezprostrednú ekonomickú ujmu, môžu mať tieto kroky význam symbolický.
Ďalšou možnosťou je obmedziť zahraničný obchod a vzájomné investičné dohody. Ruská ekonomika zahraničné investície potrebuje. Rast bol v poslednom roku najslabší od roku 2009, prebytok bežného účtu najnižší od roku 1997 a v posledných dvoch rokoch z krajiny ročne odtekali investície za zhruba 60 miliárd dolárov. Dohoda na týchto sankciách sa ale asi bude rodiť pomaly.
Problém je, že obchodné sankcie dávajú zmysel predovšetkým, ak ich Európska únia prijme. V nej sa končí vyše 40 % ruských vývozov. Rad európskych ekonomík značne závislých na ruskom plyne ale môžu sankcie voči Rusku aj citeľne poškodiť. Napríklad Nemecko z Ruska berie okolo 35 % všetkých svojich dodávok. Mnoho európskych krajín má tiež s Ruskom nadštandardné obchodné vzťahy, napríklad Taliansko, Cyprus. Akékoľvek sankcie pritom musia byť schválené jednohlasne všetkými členskými krajinami EÚ. Dá sa teda predpokladať, že Európa bude voči Vladimirovi Putinovi o poznanie zhovievavejšia, ako bola voči Viktorovi Janukovyčovi. V jeho prípade sa nakoniec ekonomické sankcie EÚ ukázali byť relatívne účinnou zbraňou.
Autorom je hlavný ekonóm Era Poštovní spořitelny Jan Bureš
