oPeniazoch.sk, iie Foto:SITA
Ako by sa dalo dosiahnuť, aby mali súkromní investori väčší podiel na stratách, v prípade, že už hrozí štátny krach?
Počas krízy poskytol MMF a EU na záchranné balíky niekoľkých členov eurozóny desiatky ba dokonca až stovky miliárd eur z prostriedkov, ktoré do značnej miery vyzbierali od daňových poplatníkov. Ak nastal problém, treba podať pomocnú ruku. Je oveľa lepšie spáliť niekoľko sto miliárd eur, než sa nečinne prizerať, ako sa členské krajiny eurozóny pekne v rade zosypú a menová únia sa rozpadne. Ale dalo sa to predsa urobiť aj trošku rozumnejšie, daňoví poplatníci by platili menej a veľkí investori zase viac.
Analytici MMF začali premýšľať o tom, prečo je to tak, že kým sa v dotknutých krajinách zrútil trh so štátnymi dlhopismi, kedy sa už nové štátne dlhopisy nemohli vydávať, dopyt ochabol a výnosy vzrástli, začali krajiny bojujúce s krízou pekne pravidelne vyplácať úroky, ale aj splatné štátne dlhopisy veľkým investorom práve zo záchranných balíčkov MMF a EÚ. Desiatky miliárd sa vyplácali s argumentom, že žiadny štát eurozóny nemôže skrachovať a dlhopisy musia byť vyplatené. No ale z peňazí EÚ a MMF, ktoré dá nakoniec do kopy daňový poplatník? A čo sa stane, ak sa tá-ktorá krajina rozhodne vyplatiť z fondov EÚ a MMF súkromných investorov a po kríze sa ukáže, že pôžičku sto miliárd eur od EU a MMF nedokáže splácať, lebo nemá z čoho? Tento gigantický úver sa nakoniec galantne odpustí a Čierny Peter zostane v rukách EÚ a MMF? Či ako to v skutočnosti je?
Analytici MMF rozmýšľali, až dospeli k záveru, že netreba byť až tak galantný voči veriteľom krajiny, ktorá sa priblížila k bankrotu. Navrhujú, že ak v budúcnosti nejakej krajine bude hroziť konkurz a bude odkázaná na pomoc od MMF, tá sa poskytne len v prípade, ak sa časť strát premietne aj na veľkých investorov, čiže na majiteľov dlhopisov. Otázkou zostáva o akom premietnutí strát by bola reč, zatiaľ to nikto nekonkretizoval. Dá sa však predstaviť napríklad to, že krajina, ktorá požiadala o záchranný balíček MMF, pozastaví vyplácanie úrokov z dlhopisov, alebo dlhopisy so splatnosťou vyplatí len s istou stratou.
Takto by sa dalo dosiahnuť to, aby v prípade úpadku zaplatili aj súkromní investori a nielen MMF a EÚ. To si však vyžaduje určitý cit. Ak totiž riziko krachu investori lepšie ocenia, môže to u slabších štátov ľahko viesť k navýšeniu úrokových sadzieb, čo by znamenalo finančný kolaps. Tým pádom by MMF destabilizovala slabšie krajiny, o čo nemá v žiadnom prípade záujem. Rovnako ako ani o uhradenie účtu namiesto veľkých investorov za ich zlé investičné rozhodnutia. MMF tak stojí pred vážnou dilemou. Určite bude zaujímavé sledovať, čo si zvolí menový fond ako konečné riešenie.
