Medziročný pokles cien, teda deflácia, môže so sebou priniesť výrazné komplikácie v hospodárstve vrátane zvyšovania nezamestnanosti. Slovensko je k nej najbližšie od roku 2009, podľa Inštitútu finančnej politiky sa však deflácii zrejme vyhneme.
Deflácii, teda medziročnému poklesu spotrebiteľských cien, sa zrejme tento rok vyhneme. A to napriek tomu, že k nej máme najbližšie od krízového roku 2009. Vôbec najväčšie riziko výskytu deflácie na Slovensku je v aktuálnom prvom štvrťroku 2014. Konštatuje to v analýze Inštitút finančnej politiky (IFP), ktorý pôsobí v rámci rezortu financií. V minulosti pritom bola deflácia spojená s nízkym rastom ekonomiky, vyšším počtom bankrotov firiem a vyššou nezamestnanosťou.
Jediným obdobím, kedy sa na Slovensku zaznamenal podľa harmonizovanej európskej metodiky medziročný pokles cien, bol prelom rokov 2009 a 2010. Momentálne sa podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) posunulo Slovensko z pásma s nízkym rizikom deflácie do pásma s miernym rizikom. Pravdepodobnosť, že ceny na Slovensku budú v prvom kvartáli skutočne klesať, IFP odhaduje nanajvýš na 30 %. "Počas roka by sa riziko deflácie vplyvom ekonomického oživenia malo postupne znižovať,“ uvádza v analýze.
V eurozóne sa v súčasnosti inflácia spomaľuje a nachádza sa hlboko pod menovo-politickým cieľom, ktorý je 2 %. Decembrový medziročný rast cien bol na úrovni 0,8 %, teda o 1,1 percentuálneho bodu pomalší, ako na začiatku roka 2013. "Rovnako ako v eurozóne, aj na Slovensku pozorujeme napriek zlepšeniu ukazovateľov reálnej ekonomiky výrazné spomalenie rastu cien,“ konštatuje IFP. Decembrová inflácia na Slovensku dosiahla iba 0,4 %, kým rok predtým bola na úrovni 3,2 %.
Spomalenie rastu cien na Slovensku je výsledkom kombinácie externých aj interných faktorov. Jednak je to pokles cien v zahraničí a na druhej strane stále slabý domáci dopyt. Importované spomalenie rastu cien sa opiera o vývoj cien dovážaných komodít. Stagnácia a pokles cien ropy a energetických surovín sa zase premieta do nízkych rastov regulovaných cien a poklesu cien pohonných hmôt. Domáce spomalenie cien je odrazom celkového spomalenia ekonomickej aktivity a stagnácie domáceho dopytu.
Deflácia pritom vzniká buď kvôli výraznému nárastu ponuky, alebo silným poklesom dopytu. "Vzhľadom na ekonomický vývoj v posledných rokoch predpokladáme, že výrazné spomalenie rastu cien je z väčšej časti podmienené slabým dopytom,“ konštatuje IFP. Pokles cien vedie k ďalšiemu zhoršovaniu podmienok v ekonomike. Podľa MMF sú obdobia deflácie historicky spojené so slabým rastom hospodárstva, problémami finančných inštitúcií, vyšším počtom bankrotov firiem, prepadom bohatstva domácností a vyššou nezamestnanosťou.
