oPeniazoch.sk, ČT24 Foto:SITA
Argentína bojuje s najväčším prepadom meny od roku 2002, kedy krajina skrachovala. Tamojšej centrálnej banke totiž došla trpezlivosť s tým, že sa miestni stále častejšie obracajú k dolárom miesto pesa. Doteraz mene pomáhala, lenže to bolo príliš drahé. Teraz zvolila inú stratégiu a peso chce nechať rýchlo spadnúť, kam to až pôjde.
Argentínske peso vo štvrtok oslabilo voči americkému doláru o 11 percent, čo predstavuje jeho najprudší denný pokles od bankrotu krajiny. Príčinou je koniec podpory domácej meny tamojšej centrálnej banky, ktorá bojuje s prudkým úbytkom devízových rezerv. Pokles kurzu meny za posledné dva dni už dosahuje 17 percent.
Devízové rezervy sú pritom jediným zdrojom, ktorý má argentínska vláda k dispozícii pre splácanie peňazí zahraničným veriteľom. "Dochádza im hotovosť," potvrdil analytik Phillip Blackwood zo spoločnosti EM Quest Capital. Rastie tak riziko odlivu kapitálu z krajiny.
Na pošte, kam mnohým Argentínčanom mali prísť zásielky zo zahraničných obchodov, čakalo nepríjemné prekvapenie. Namiesto očakávaného tovar dostali kus papiera informujúceho o obmedzení nákupov cez internet a nových daňových formulároch. Tie musia vyplniť, ak majú o dovezený tovar záujem. "Je to pre mňa absolútna prekvapenie. Z ničoho nič nám povedia, že musíme mať formulár, ktorému rozumejú len oni," čuduje sa miestny Marcelo Hipotito.
Od teraz, ak si budú chcieť Argentínčania kúpiť výrobok na zahraničných internetových obchodoch, musí vyplniť špeciálny formulár a zaslať ho colnému úradu. Tento rituál si potom zopakujú pri každej ďalšej objednávke. Nákupy navyše budú obmedzené. Clo sa nebude platiť len za objednávky, ktoré neprekročia sumu necelých 20 eur ročne. Inak zákazník odvedie za každý výrobok daň až vo výške 50 percent. "Ja nemám problém platiť dane, ale toto je hanba," hovorí zákazníčka zahraničného internetového obchodu Andrea Arnales.
Vláda aj prezidentka Cristina Fernándezová si sľubujú, že týmito krokmi pomôžu domácej ekonomike. Argentínske menové rezervy vlani klesli až o tretinu. Úrady to pripisujú okrem iného aj nákupom cez internet. "Musíme sa všetkých Argentínčanov opýtať: chcete, aby bol v Argentíne priemysel? Pracovné miesta? Výroba?," vysvetľuje šéf kabinetu prezidentky Jorge Capitan.
Toto je len jedna zo série kontrol, ktoré prezidentka zaviedla v snahe zastaviť únik kapitálu z krajiny a vrátiť do obehu miestne peso. Skupovaniu amerických dolárov sa zase pokúša zabrániť reguláciami predaja v bankách a zmenárňach v oficiálnom kurze. Lenže kvôli prísnym peňažným kontrolám kvitne čierny trh. "Porazíme akúkoľvek protiprávnu činnosť jediným nástrojom – právom. A zákon okrem výkonnej moci bude sprevádzať aj moc súdna," doplnil Capitan.
Argentínčania sú zvyknutí šetriť hotovosť a hlavne doláre. Už dlhšiu dobu si tamojší obyvatelia schovávajú " tvrdú " americkú menu, kde to len ide – v matracoch, v stoloch, v trezoroch. V čerstvej pamäti totiž majú najväčší štátny bankrot v histórii, ktorý krajinu zruinoval pred dvanástimi rokmi. Kvôli nemu vtedy obyvateľom spadla životná úroveň o dve tretiny. Krajina sa musela spamätať z viac než 50 percentnej nezamestnanosti a rýchleho šírenia chudoby medzi obyvateľstvom. Vlani pritom nezamestnanosť zostáva oficiálne pod desiatimi percentami.
Len za minulý rok presiahla tamojšia inflácia 25 percent. Zákazy sú preto jednou z mála možností, ktoré centrálnej banke zostávajú. Už si nemohla dovoliť menu držať. Vydala na to skoro všetky zahraničné peniaze, ktoré má k dispozícii. Avšak tie potrebuje na splácanie svojho dlhu, pretože v argentínskych pesos ho nikto neprijme. "Kým vláda nebude mať dlhodobý program, takéto sólo opatrenia povedú len k problémom. Inflácia nám vezme všetko, čo sa nám podarilo získať od poslednej krízy," myslí si Dante Sica, ekonóm a bývalý tajomník ministerstva priemyslu a obchodu.
