oPeniazoch.sk, origo Foto:SITA
Prieskumy ukázali, že ľudia využívajúci zľavové kupóny nepatria k verným zákazníkom. Ak sa však má zvýšiť povedomie o značke, je to dobrá metóda.Súčasný model komunitného nakupovania to má údajne zrátané, v blízkej budúcnosti by sme už nemali vidieť rozdiel v tom, či je ponuka z internetového obchodu, alebo zo zľavového portálu.
Obedové menu za polovicu. Takýchto ponúk nájdete na zľavových portáloch niekoľko každý mesiac. Rýchly obed v blízkosti administratívnych budov má svoje čaro pre obchodníkov. A to aj bez ponúkaného bonusu. Reštaurácia v okamihu vypustenia ponuky môže rátať až s dvojnásobnou návštevnosťou. Ale za akú cenu?
Ak si vezmeme „normálny“ priebeh podnikania, znamená ponúknutie 50 percentnej zľavy predaj pod úrovňou nákladov. Dobrým príkladom je najväčší hráč na trhu digitálnych bonusov, americký Groupon. Ten si účtuje za sprostredkovanie predaja kupónov polovicu sumy, ktorú zaplatí kupujúci. Reštaurácia teda v skutočnosti akciu nepredáva o 50 percent lacnejšie, ale o 75 percent. Zľavy cez kupóny sú však aj vyššie ako 50 %. Ak by boli v priemere 68 percentné, dodávateľ alebo predajca by sa dobrovoľne vzdal 84 percent svojho príjmu.
Tento model má svoje obmedzenia. Za typickú chybu sa považuje jednoduché prerátanie sa a zlý odhad vlastných kapacít. Ak sa v čase obeda nahrnú na akciu do reštaurácie skupinky manažérov, môžu sa vytvoriť rady. A to už nie je nič z čoho by mali hostia radosť a chceli by sa vrátiť. Hoci niektoré reštaurácie majú na kupóny vyhradené konkrétne hodiny po pracovnej dobe, či víkendy, tržby z takýchto predajov ale úroveň bežného pracovného obeda nedoahujú. Otázka teda znie: stojí to vôbec za to?
Oplatí sa naplniť reštauráciu povedzme za polovičnú cenu, keď sem v špičke príde aj tak dosť ľudí? Nie je to predsa žiadne umenie niečo predávať s 50 % zľavou, v podstate ide o to, že nám zákazníkom, za nákup ešte platia. Obchodníci tvrdia, že je to cena za získanie nového zákazníka. Ak odpadnú tí, ktorí doslova len denno denne striehnu na čo najlepšiu zľavu, potom sa o prísune skutočne širokej novej klientely dá len ťažko hovoriť.
Sprostredkovatelia predaja zľavových kupónov ale nežijú z predaja tovaru, či služieb. Ich biznis je reklama a marketing. Svojich partnerov nabádajú, aby určitú časť svojho rozpočtu na marketingové aktivity použili práve na tento spôsob lákania zákazníkov.
Globálne čísla ukazujú, že záujem o zľavové kupóny upadá. V USA sa počas najväčšieho boomu tejto formy nakupovania rodili firmy podobné Grouponu ako huby po daždi. Potom však nastala rýchla konsolidácia a dnes je na americkom trhu približne stovka zľavových spoločností. Len jediným priamym konkurentom pre Groupon je LivingSocial. Iba dvaja silný hráči. Zdá sa že tento trh dospel k obratu. Viac ako 70 percent tržieb pochádza z predaja služieb, produkty tvoria iba 30 %. Ak sa má pomer zmeniť, musia sa na marketing zliav a komunitného nakupovania chytiť predovšetkým e-shopy. Po čase by tak klasický zľavový portál mohol zaniknúť. Čím širší sortiment by sa totiž v jeho ponuke objavoval, tým menej by zákazník vnímal hranicu medzi zľavovým portálom a skutočným e-shopom.
Dnes je zatiaľ pri ponukách zľavových portálov stále prítomné skôr impulzívne správanie sa kupujúceho. Pri návšteve internetových obchodov sú nákupy naopak uvedomelejšie. To znamená, že hoci je trend smerovania, čo sa týka blízkej budúcnosti naznačený, aby sa rozdiely medzi stránkami internetových obchodov a zľavových portálov mohli časom zotrieť, musí by sa zmeniť aj správanie sa spotrebiteľov.
