oPeniazoch.sk, ČTK Foto:SITA
Súčasná popularita internetovej kryptomeny Bitcoinu sa dá interpretovať ako známka neznalosti ekonomickej histórie, píše komentátor agentúry Reuters.
Bitcoin poukazuje na všeobecnú stratu historickej pamäti, napísal komentátor agentúry Reuters Edward Hadas. Keby sa Bitcoin niekedy stal skutočnou menou, trpel by podľa neho všetkými ťažkými neduhmi zlatého štandardu. Súčasnú ekonomiku by ochromil oveľa viac než ju podkopávalo založenie národných mien na zlate v 19. storočí s jeho nespočetnými krízami.
Základným problémom je viera v to, že nezávislosť elektronickej meny na vláde je niečo dobré, to je ale úplne mylné, píše Hadas, ktorý predtým pôsobil ako finančný analytik napríklad v americkej banke Morgan Stanley. Peniaze slúžia celej spoločnosti a vlády sú v súčasnom svete ich hlavnými garantmi.
Hadas pripúšťa, že ľudia sa v čase katastrof môžu uchyľovať k podradným náhradám peňazí. Ak sa zrúti štát, alebo vláda totálne zdecimuje menový systém, potom môžu byť niektoré typy súkromných peňazí najmenej zlou alternatívou. V takýchto apokalypsách ale ľudia podľa Hadasa ťažko siahnu k softvérovému protokolu, ktorý musí mať oporu v zabezpečenej elektronickej komunikácii. Zvolia skôr tradičné, hmatateľné a hackermi neohrozované zlato, alebo v USA napríklad staré kartičky s hráčmi baseballu.
Ľudia by spoznali, prečo má mať nad peniazmi moc štát
Ak by sa teoreticky pripustilo, že sa v čase menového zrútenia stane Bitcoin skutočne hlavnou menou, ľudia by čoskoro spoznali, prečo peniaze, nad ktorými nemá moc štát, fungujú zle, píše Hadas. Úplne zrejmý je problém deflácie. Bitcoin je zo svojej podstaty čo do objemu peňažnej zásoby konečný, musel by ale obhospodarovať rastúcu ponuku tovaru a služieb. Spotrebitelia by tak v čakaní na cenový pokles neustále odkladali nákupy, zamestnanci by preklínali každoročné znižovanie miezd a ešte horšie by na tom boli dlžníci a s nimi aj veritelia.
Deflácia sama o sebe mimovládne peniaze nediskredituje. Ľudia a banky sa môžu novej realite prispôsobiť, rovnako ako sa Japonci prispôsobili každoročnému miernemu poklesu hladiny cien posledných 15 rokov. Koniec koncov môže vzniknúť iná elektronická mena bez deflačných dôsledkov, ktorej peňažná zásoba by sa stabilne zvyšovala.
Žiadna taká mena ale podľa Hadasa nebude schopná vysporiadať sa s nevyhnutnými otrasmi, najmä v podobe krachov finančných inštitúcií, čo by sa v takomto režime stalo bežným javom. Po krachoch by nastali výbuchy paniky, šetrnosti a hromadenie tvrdých peňazí. Teoretici "tvrdej meny" síce argumentujú tým, že ceny a mzdy by v reakcii na to automaticky klesali, v praxi je ale taká adaptácia bolestne pomalá, čo v dôsledku vedie k prepadu produkcie a vysokej nezamestnanosti. Svet sa od veľkej hospodárskej krízy a britského ekonóma Johna Maynarda Keynesa s jeho "paradoxom úspor" naučil, že štát má proti takýmto krízam zasahovať zaistením dostatku peňazí v obehu, aby udržal celkové výdavky stabilné.
Bitcon rovná sa nulová autorita
Takáto politika, ako ukazuje pomalé oživovanie z poslednej krízy, nie je vždy dokonalá, v bitcoinovej ekonomike by ale bola úplne nemožná. Nebola by tu totiž žiadna autorita, ktorá by mala moc rozhodovať o dodávaní nových peňazí do obehu. Už len vedomie, že štát nemôže v kríze vyvárať nové Bitcoiny, prehĺbi snahy o šetrenie, čo samo o sebe vyvolá ľahšiu formu krízy. Hadas to dokladá veľkým počtom kríz v 19. storočí, ktoré vznikali v reakcii na často len efemérne zlé správy.
Teraz by to bolo podľa komentátora ešte horšie ako vtedy, pretože dnešná ekonomika spolieha oveľa viac na bankové úvery. Banky majú vždy zapožičanú väčšinu svojich vkladov, a sú tak neustále ohrozené nielen neschopnosťou klientov splácať, ale aj panickými výbermi vkladov. Ak by banky nemali možnosť získať v poslednej inštancii peniaze "inde", boli by oveľa viac ohrozené krachy s následnou všeobecnou panikou. Ono "inde" znamená vždy od štátu, ktorý dnes môže vytvárať peniaze z ničoho. Nie je to síce ideálne, ale lepšie ako akákoľvek známa alternatíva, píše Hadas. Vo svete Bitcoinov alebo inej elektronickej meny by vlády bankám pomáhať nijako nemohli a častým nájazdom na banky a finančným panikám by sa nedalo vyhnúť.
Explózia záujmu o Bitcoiny sa dá interpretovať ako známka neznalosti ekonomickej histórie, píše Hadas. Skôr je to ale neradostné vyjadrenie straty viery v menový systém, ktorý nefunguje úplne tak, ako sľuboval. "Bitcoin však bohužiaľ nie je ničím viac než technologickú verzií ešte horšieho systému," uzatvára komentátor.
