oPeniazoch.sk, E15;globalresearch.ca FOTO:SITA
Rokovania o zóne voľného obchodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi v posledných týždňoch viaznu. Odstránenie colných bariér by pritom na svojej peňaženke pocítil každý Európan, tvrdí hlavný vyjednávač EÚ Ignacio Garcia Bercero.
Európska komisia sa rozhodla pozastaviť časť rokovania o vytvorení zóny voľného obchodu so Spojenými štátmi. Rozhodnutie sa týka kontroverzných ustanovení ohľadom ochrany podnikových investícií, o ktorých hodlá komisia najskôr tri mesiace verejne diskutovať. Rokovania v ostatných oblastiach budú pokračovať.
Hlavný vyjednávač EÚ však tlačí na čo najrýchlejší postup viaznucich rozhovorov. "Každá domácnosť v Európe získa za rok navyše 540 eur," povedal Bercero v rozhovore pre rakúsku rozhlasovú stanicu Ö1. Údaj vychádza z odhadu, že európske hospodárstvo vďaka zóne každý rok porastie o pol percenta rýchlejšie.
Medzi USA a EÚ sa každý deň odohrajú obchody v hodnote dvoch miliárd eur, teda asi tretina celosvetového obchodu. Zóna voľného obchodu tiahnuca sa cez Atlantik by toto číslo ešte podstatne zvýšila. Napriek tomu vyjednávači narážajú na stále ďalšie a ďalšie prekážky. Európsky komisár pre obchod Karel De Gucht minulý týždeň zastavil rokovania o časti dohody, ktorou je podľa neho najprv potrebné prediskutovať vo vnútri EÚ. Jednotliví ministri zodpovední za hospodárstvo by sa podľa neho mali vyjadriť predovšetkým ku klauzule týkajúcej sa ochrany zahraničných investícií. Ďalšie vyjednávania o zmluve sa tak odkladajú minimálne na marec, ministri sa totiž majú zísť až 28. februára.
Sporný bod zmluvy by umožnil spoločnostiam žalovať štáty v neverejných rozhodcovských konaniach, ak by sa cítili diskriminované zákonmi v niektorých krajinách. Niektoré neziskové organizácie sa obávajú, že americké firmy by tak mohli obísť zákaz pestovania geneticky modifikovaných plodín, ktorý platí v niektorých európskych krajinách. Takýto názor má aj Colin Todhunter, ktorý na stránkach globalresearch.ca píše: „jedným z kľúčových aspektov vyjednávania je to, že aj EÚ, aj USA by si vzájomne mali uznať svoje zodpovedajúce predpisy a regulácie, čo v praxi zníži reguláciu na najmenšiu možnú mieru. V oficiálnom jazyku sa hovorí o vzájomnom uznaní 'štandardov čiže o tzv. redukcii netarifných bariér. Pre EÚ by to znamenalo v mnohých oblastiach prijatie amerických štandardov, vrátane potravinárstva a poľnohospodárstva, ktoré sú v USA nižšie ako v EÚ.
Aj vodcovia Senátnej finančnej komisie v liste americkému obchodnému zástupcovi Ronovi Kirkovi dali jasne najavo, že dohoda musí obmedziť reštrikcie EÚ na geneticky modifikované plodiny, chlórované kurčatá a hormonálne ošetrované hovädzie.“
Bercero uisťuje, že podobné obavy sú neopodstatnené. "Európa neustúpi zo svojho vysokého štandardu, náš partner USA to tiež akceptoval," povedal.
