oPeniazoch.sk, index Foto:SITA;TASR
Od septembra budú platiť prísnejšie s pravidlá pre údenie v Európskej únii. Hlavným nepriateľom je BaP, aromatický uhľovodík zložený z piatich benzénových jadier od ktorého aj králiky a potkany kapú. U človeka pravdepodobne spôsobuje rakovinu.
Najneskôr do konca tohtoročného leta si môžeme dožičiť silne údené mäso, či ryby v EÚ. Potom už Brusel v septembri zasiahne. Európska únia sa rozhodla v roku 2011 pre prísnejšie pravidlá vzťahujúce sa na spracovanie mäsa. Mäsokombináty po tomto termíne budú musieť viac dbať na to, čím a ako budú údiť. Pravdepodobne väčšina z nich prejde na bezproblémovú „dymovú arómu“.
Vinu v tomto prípade nemožno prišiť neznalej eurobyrokracii. Benzpyrén (BaP), ktorý sa do tela dostane vdýchnutím, cez potravu alebo kožu ohrozuje zdravý vývoj plodu a je karcinogénny. V prípade, že horia organické materiály pri vysokých teplotách, takmer vždy sa dá počítať s tým, že sa objaví. Sadze, decht, smola, olej, asfalt, cigaretový dym – to všetko je inkubátorom polycyklických uhľovodíkov. BaP je jedným z najviac škodlivých.
Už štúdie na zvieratách nie sú príliš povzbudivé. U myší, králikov, potkanov spozorovali nádory, karcinómy, sarkómy i leukémiu. Priveľa kominárov trpí rakovinou semenníkov a priveľa asfaltovačov bojuje s rakovinou kože. Podľa vedcov môže byť za zvýšenou rakovinou žalúdka pri Bodamskom jazere, v zálive Riga a na Islande skutočnosť, že sa tam konzumuje viac údených rýb a bravčového.
V EÚ je dnes povolený limit pre údené mäso a údené ryby päť mikrogramov benzpyrénu na kilo mäsa. V septembri to budú už len dva. To už je pomerne malé množstvo, ak napríklad údime na mäkkom dreve bez akejkoľvek filtrácie. Tak ako sa to robí v mnohých domácnostiach na vidieku, to znamená mnohonásobne prekročenú povolenú hranicu. S tvrdým drevom a tlením na teplote 3-400 stupňov spolu v kombinácii s účinným filtrom sa dajú tieto hodnoty významne znížiť.
Ovocie je horšie než mäso
S najväčšou pravdepodobnosťou preto, že spomínané škodliviny nedostávame do tela konzumáciou údenín. Vysoké pece, letiská, diaľnice, ropné rafinérie spolu produkujú škodliviny ktoré sa dostávajú do pôdu a rastlín. Spaliny, prach, sadze, výfukové plyny vo vzduchu sa čiastočne ukladajú na povrchu rastlinných potravín. Pomaly sa zakotvujú vo vonkajšej vrstve miazgy. Merania ukázali, že na poliach umiestnených pri ceste je na pšenici a jačmeni dva až štyrikrát toľko benzpyrénu než na poliach mimo komunikácií a priemyselných areálov. Jablká dopestované v priemyselných oblastiach mali až 60 mikrogramov benzpyrénu vo svojej šupke, zatiaľ čo v úrode s čistým vzduchom namerali len 0,2 až 0,5 mikrogramov na kilogram. Toho, že zvieratá kŕmené takýmito plodinami budú mať kontaminované mäso sa báť netreba. Ani mlieko ani vajcia, ba dokonca ani klobásky nebudú infikované. Posledný rozsiahly prieskum sa uskutočnil ešte v 70 tych rokoch minulého storočia. Vtedy sme konzumovali zhruba 1,5 mikrogramu benzpyrénu. Od tých čias sa ho ale vďaka zníženiu znečistenia dostáva do nášho tela pravdepodobne oveľa menej. Presné merania ale dostupné nie sú.
