oPeniazoch.sk, novinky.cz Foto:SITA
K takmer tridsiatim dvom tisícom ton zlata, ktoré sú uložené v trezoroch centrálnych bánk štátov, pribudlo vlani ďalších 324 ton vzácneho kovu. Ich účtovná hodnota však kvôli prudkému prepadu cien zlata výrazne klesla. To spôsobuje pre niektoré finančné inštitúcie značné ťažkosti.
Za jediný rok sa predajná cena žltého kovu znížila takmer o tretinu, o 28 percent v dolárových cenách a o 31 percent v eurových cenách. Keď cena za trojskú uncu (31 gramov) klesla z viac ako 1700 na asi 1200 dolárov, bol to najprudší pokles od roku 1981.
Najvýraznejšie to pocítilo Švajčiarsko. Po stratách, ktorých hodnota sa podľa agentúry Bloomberg odhaduje na 15,5 miliardy dolárov, sa Švajčiarska národná banka dostala do mínusu, a vôbec prvýkrát za 107 rokov preto nevyplatí dividendy ani žiadne príspevky štátu či kantónom.
Najväčšie straty však zaznamenal americký Fed a nemecká spolková banka – 121 a 51 miliárd dolárov. Strata pre tieto dve finančné inštitúcie predstavovala viac ako tretinu toho, čo spôsobil prepad cien žltého kovu národným bankám všetkých krajín sveta. Celková hodnota sa podľa amerického denníka The Wall Street Journal odhaduje na 350 miliárd dolárov a podľa nemeckého denníka Die Welt dokonca na 457 miliárd dolárov. "To ale neznamená, že centrálne banky sa od zlata odvrátia. Tie sa na kurzy zlata nepozerajú optikou pre krátke lehoty," povedal denníku hlavný ekonóm Bremer Landesbank Folker Hellmeyer.
U týchto inštitúcií v mnohých prípadoch o žiadnu skutočnú stratu nejde, a to nielen preto, že ústavy ako spolková banka a Fed majú zavedené postupy, ako dopady podobných cenových výkyvov "eliminovať". V mnohých prípadoch bolo ich zlato zakúpené už dávnejšie, v časoch, keď sa jeho cena pohybovala okolo 300 dolárov, teda na úrovni štvrtiny dnešnej "poklesnutej" ceny.
Zatiaľ čo veľkí investori sa z obchodu so zlatom väčšinou načas stiahli, dopad kolísania cien pocítia najviac tí, ktorí sa nechali zviesť rečami o zlate ako jedinej spoľahlivej záruke hodnôt v posledných rokoch. "Každý, kto nakúpil zlato po roku 2010, sa teraz nachádza v zóne strát," konštatoval Andreas Nigg z Zürišskej Bank Vontobel.
Zatiaľ nikto nezverejnil ani najhrubšie odhady škôd, ktoré títo ľudia utrpeli. Sú však známe prípady ako John Paulson spravujúci hedge fond PFR Gold Fund, ktorý vlani zaznamenal straty vo výške 63 percent v priebehu desiatich mesiacov. Zaplatia to vkladatelia. Podobne dopadli tí, ktorí dali peniaze do fondu Junior Gold. Ak investovali napríklad 10 tisíc libier, ostáva im dnes len asi 3500.
Britský The Daily Telegraph napísal, že deväť z desiatich vlani najstratovejších investičných fondov vsádzalo práve na zlato. Nikto z nich sa zjavne nepripravil na prudký pád cien. Ako podľa agentúry DPA povedal Frank Schallenberger z nemeckej Landesbank Baden – Württemberg, "vkladatelia, ktorí investovali do zlata, môžu za súčasného stavu len zúfať".
K poklesu cien prispelo niekoľko faktorov. Jedným z nich je stabilizácia dolára aj eura, ďalším nízka inflácia. Zlato je totiž najistejšou zárukou v dobách, kedy meny kolíšu a peniaze rýchlo strácajú hodnotu. Ako ale pripomenula Bank of America, "nenaplnila sa žiadna z obáv, ktoré po kríze hnali investorov na trh."
Vplyvní experti ako ľudia z investičnej banky Goldman Sachs navyše varujú, že cena zlata bude aj naďalej klesať, a to až na 1050 dolárov za uncu koncom tohto roka, čo záujemcov pochopiteľne odrádza. Experti Deutsche Bank zašli dokonca ešte ďalej. Na základe porovnania s cenami iných kovov dospeli k záveru, že zlato je proti nim dlhodobo vysoko nadhodnotené. "Ceny zlata by museli klesnúť k 725 dolárom za uncu, aby sa dostali späť na dlhodobý historický priemer v reálnych cenách," uviedli vo svojej správe. Aj keby sa vraj brala do úvahy výška príjmov na hlavu, nemohlo by sa za trojskú uncu platiť viac ako 800 dolárov.
