oPeniazoch.sk, origo Foto:SITA
Jedna z ekonomicky najproblémovejších krajín sa stáva na pol roka predsedníckou krajinou EÚ. Grécko, kde je každý štvrtý obyvateľ nezamestnaný a štátny dlh dosiahol 175 percent, už niekoľko rokov pokračuje v škrtoch. A dvojka veriteľov EÚ - MMF nechce ani počuť o možnom poľavení.
"Bohužiaľ, v dôsledku krízy sa moji priatelia presťahovali do zahraničia, tí mi najviac chýbajú. Ja mám šťastie, pretože zatiaľ prácu mám," napísala pre server origo Iliana Stagkou.
Grécko je šesť rokov v recesii, ekonomický výkonnosť oslabila o štvrtinu voči roku 2007. Disponibilná časť príjmu ľudí v krajine spadla za posledných päť rokov o 40 percent. Zo sto zamestnancov stratilo prácu 27. Najvyššia nezamestnanosť dosiahla 28 percent, podľa predpovede Gréckej národnej banky bude pokles v roku 2013 nižší, než sa očakávalo (namiesto 4,6 to budú len 4 percentá). V decembri aténsky parlament prijal rozpočet, ktorý v roku 2014 už počíta s rastom. Štátny dlh sa znížil zo 175,5 na 174,8 percenta. Je tu teda iskrička nádeje, že Grécko sa už odrazilo od dna.
"Nie, to najhoršie nás len čaká, ekonomická situácia sa zhoršuje. Mladí ľudia sú bez práce, platy sú nízke, ale životné náklady vysoké. Nie je tu poskytované vzdelanie, ani zdravotná starostlivosť, chudobní sa tu úcty nedočkajú. Vláda čaká na peniaze od každého, bez ohľadu na to, či sú bohatí alebo chudobní," konfrontuje ekonomické ukazovatele so svojimi skúsenosťami Iliana.
Keď spomína to, že vláda čaká na peniaze od každého, poukazuje na škrty trvajúce od roku 2010. Vtedy sa platy zamestnancov verejného sektora zamrazili, bonusy zostrihli o 10 percent, zoškrtali sa poplatky za nadčasy ako aj preplácanie cestovných nákladov. Následne na to sa počas štyroch rokov prijalo päť úsporných balíkov, medzi ktorými sa dalo zbohom štedrým sociálnym dávkam medzi ktoré patrili aj dovolenkové bonusy počas Vianoc a Veľkej noci. Na rad prišlo zvýšenie DPH, zavedenie dane z luxusu, zvýšenie dôchodkového veku, limit pre 13. a 14. plat a dôchodok na maximálnych 500, resp. 800 eur.
Vlastné problémy nedokážu vyriešiť
V ostatných rokoch má v EÚ skúsenosť s krízou niekoľko krajín, no žiadna z nich neklesla tak hlboko ako Grécko. Problémy tejto krajiny po prvý krát nastolili otázku, či je vôbec možné, aby niektorá krajina opustila eurozónu. Predtým sa podobná otázka považovala za natoľko bezpredmetnú, že sa ňou pri zostavovaní eurosystému nik nezapodieval. Od 1. januára, však práve tento „pacient“ bude stáť na čele Európy.
Grécka predsedníctvo v Európskej únii potrvá od januára do júna. Aj keď tento post sám o sebe nič neznamená, presa len je dobrý na to, aby sa smerovanie európskej politiky prispôsobilo chuti predsedajúcej krajiny. Grécky premiér Antonis Samaras povedal, že jeho vláda bude chcieť dostať do popredia okrem otázky vodných energetických zdrojov a imigrácie aj otázku rastu.
"Ako môže Grécko predsedať Európe, ak nedokáže vyriešiť svoje vlastné vnútorné problémy?", pýta sa Iliana pochybovačne. Jej stanovisko zdieľa mnoho ďalších Grékov, nikto z nich si nemyslí, že by predsedníctvo pomohlo k zlepšeniu situácie. Navyše inžinier Constantinos Leonardis, ktorý žije v rovnakom meste ako Iliana, priam očakáva, že európska kríza sa znovu zopakuje a tento krát pohltí každú krajinu, aj tie ktoré sú už na ceste rastu. "Celé je to výsledok kapitalizmu. Veľmi málo ľudí neustále bohatne, a my stále skĺzavame nižšie. Je to utrpenie strednej triedy," poznamenal.
Ani bez eura by nebolo horšie
Z výpovedí Grékov sa dá sformulovať všeobecná otázka. "Čo keby sme opustili eurozónu? Vo vývoji by to znamenalo krok späť, to je jasné, ale o koľko by to bolo horšie než to, čo tu máme dnes? Ľudia umierajú, lebo kvôli chýbajúcej energii doma zakladajú ohne a potom sa na nich zrúti celý dom," vykresľuje situáciu prečo sa už nebojí vystúpenia z eurozóny, ktoré sa ešte pred pol rokom považovalo za hrozbu. Dnes už tlač tento krok nenazýva inak ako Grexit.
Najhoršie zážitky si 29 ročný Constantinos spája s odchodom svojich kamarátov do Nemecka, Škandinávie a na Stredný východ, kde šli hľadať prácu. "Tí, ktorí zostali, sú väčšinou nezamestnaní alebo žijú z platu čašníka. A bude sa to len zhoršovať. Na tohtoročný Silvester sa v spoločnosti stretla len tretina z toho, čo nás tam pracovalo predtým," povedal. Jeho mzda z roka na rok klesala, dostával ju vyplatenú nepravidelne, čo sa už počas ostatných troch mesiacov viac menej utriaslo. "To ale nie je dôvod, aby som si myslel, že kríza skončila," vyhlásil.
Žiadne ďalšie obmedzenia
Janis Sturnaras, grécky minister financií po prijatí rozpočtu povedal "že už nie sú potrebné ďalšie obmedzenia, pretože by už boli nebezpečné. Mali by sme nechať rozvinúť automatickú stabilizáciu. Štrukturálne reformy sú potrebné, ale obmedzenia už nebudú." Odpor vlády po štyroch rokoch obmedzení je pochopiteľný, ale to ani zďaleka neznamená, že nepopulárne programy končia.
Grécko dnes žije vďaka úverom poskytnutým členskými štátmi a Medzinárodným menovým fondom. A peniaze budú tiecť len v tom prípade, ak Atény budú plniť záväzky. "Medzi rokmi 2014 a 2016 bude potrebné urobiť ďalšie kroky, ale tie už budú oveľa menej rozsiahle než ako sa urobili v minulosti," povedal Poul Thomsen, šéf misie MMF v Grécku. Za takýto krok považuje napríklad jednoduchšie hromadné prepúšťanie pre spoločnosti. Na základe predchádzajúcich predpokladov by sa malo do roku 2015 prepustiť z verejného sektora 25 tisíc ľudí.
Proces mobility
Anastasia Drakaki dostala prácu v miestnej samospráve v Aténach pred 13 rokmi po manželovej smrti. Ako sama tvrdí, zamestnanie dostala vtedy od pohlavárov, aby jej uľahčili život. Dnes 55 ročná vdova pre Wall Street Journal povedala, že sa za toto rozhodnutie odmenila tvrdou prácou. Dostala sa však spolu s ďalšími 25 tisíckami úradníkov do tzv. procesu mobility. V tomto „projekte“ ide o to, že si musia hľadať ďalšiu prácu v kancelárii, kým si ju nenájdu, budú dostávať 75 percent platu. Ak si nové zamestnanie nenájdu do jedného roka, môžu rátať s prepustením. To isté platí pre zdravotníckych pracovníkov, protesty v decembri mali poukázať na 10 tisíc lekárov, sestier a ostatných zamestnancov zaradených do procesu mobility. Pavlos Katsonis má 36 rokov, podľa neho už grécka zdravotná starostlivosť neexistuje. Tento inžinier z Atén, ktorý pracuje aj ako kapitán lode, sa zdá byť dobre informovaný. Podľa neho bol problém v tom, že sa zdravotné poisťovne zlúčili do jednej, a odpisom gréckeho dlhu tento poisťovateľ stratil značnú časť majetku. Z tohto dôvodu bolo potrebné znížiť financovanie zdravotnej starostlivosti a tak sa stalo, že pacientom nechali zaplatiť drahé lieky aj nákladné testy. "Nebudem preháňať ak poviem, že väčšina starších ľudí nie sú schopní platiť za lieky."
Podpora lekárov sa natoľko znížila, podľa neho až na tak nízku úroveň, že lekár ani neprijme pacienta bez obálky. Nemocnice odmietajú operácie, alebo ich presúvajú na neskôr. Tí, ktorí sa chcú liečiť, musí uzavrieť súkromné poistenie. "Paradoxom je, že v súčasnosti platíme oveľa viac, takmer dvojnásobok ako pred krízou a vtedy dokázali mať z toho ešte aj poisťovne zisk," porovnáva situáciu Katsonis.
Pripomína, že najhoršie obdobie krízy zažíval v časoch, keď nemal peniaze na nákup potravín, pričom štát mu dlhoval niekoľko tisíc eur. Prekonať tieto časy sa mu podarilo tak, že zmenil spôsob života a našiel si tretiu prácu. No už teraz sa teší na voľby, aby dal zbohom súčasnej vláde.
Päť dní pokút by stačilo
Avšak nájde sa aj taký Grék, ktorý neviní výhradne iba vládu zo súčasných problémov. 32 ročný Nikolaos Polikronakos už má plné zuby toho, že sa všetko točí okolo krízy. "Len stále počúvate, že taká kríza sem, taká kríza tam. Moja najhoršia skúsenosť je, ako dokážu ľudia svoju neschopnosť a lenivosť zvaliť na krízu, namiesto toho, aby niečo urobili pre svoje prostredie."
Na otázku, ako sa podľa neho dostane Grécko z krízy, odpovedal: "Ak by polícia začala trestať iba počas piatich dní nedisciplinovaných motoristov, ktorí parkujú cez dve miesta, alebo na chodníku, ak by sa pokutovali čierne stavby, alebo dokonca nadmerný hluk, možno by táto krajina dokázala splatiť svoj dlh. Ale oni to robiť nebudú, veď nie sú na to kapacity, pretože máme krízu."
