oPeniazoch.sk, nber.org;huffingtonpost Foto:TASR
Ak by bol benzín, či nafta zaťažená nižšou daňou, tankovali by sme viac. Táto prvotná radosť by však určite narazila na vážnejšie problémy v podobe rastúcich druhotných nákladov.
V globálnom meradle vlády podporujú spotrebu palív ročne 110 miliardami dolárov. Štáty, väčšinou samozrejme tie, ktoré majú značné ropné bohatstvo, dokážu spotrebiteľovi ponúknuť lacnejšie palivo. Nižšie ceny vedú k vyššiemu dopytu. Táto nadmerná spotreba je však spojená s veľmi významnými nákladmi, ktoré môžu dosiahnuť za jeden rok až 76 miliárd amerických dolárov, čo je takmer rovnaká suma ako predstavuje celková výška dotácie.
Celý príbeh zjednodušený do extrému vyzerá asi takto. Štát podporuje nižšími daňami benzín a motorovú naftu, ktorá sa tým pádom stane lacnejšia. Ľudia preto viac tankujú. Každý galón (cca. 4 l) paliva je veľmi dôležitý, podľa výpočtov sú totiž s každým spojené náklady 1,1 dolára. Ide o zaťaženie životného prostredia, znečistenie ovzdušia, dopravné zápchy, zvyšujúci sa počet nehôd, nárast počtu rekonštrukcií ciest… Ak si vezmeme celosvetovú ročnú podporu vo výške 110 miliárd dolárov, environmentálne náklady spôsobené nadmernou spotrebou sú vyčíslené na 76 miliárd dolárov. Inými slovami, výška pomoci je takmer rovnaká ako náklady na životné prostredie pod vplyvom nadmernej spotreby.
Profesor na Berkeley, Lucas W. Davis, vo svojej štúdii ukazuje, aká vysoká je podpora v najväčších krajinách produkujúcich ropu. Ich cieľ je úplne pochopiteľný, vlády týchto krajín chcú, aby zo ziskov plynúcich z národného bohatstva, mal niečo aj ten najbežnejší obyvateľ krajiny, aby mal prospech z nižších cien pohonných hmôt. S podporou palív však dostáva obyvateľstvo do vienka aj značné dodatočné náklady, ktoré sa síce pri nákupe neprejavujú, no v pozadí prítomné sú.
Nájde sa aj niekoľko takých krajín, ktoré viac podporujú spotrebu paliva než čo dávajú na vzdelanie alebo zdravotníctvo. Profesor sa domnieva, že tieto krajiny by mali prehodnotiť svoju politiku dotácií a finančné prostriedky radšej nasmerovať do iných oblastí. Oblastí, kde by prínosy prospeli celej spoločnosti bez toho, aby museli znášať značné dodatočné náklady.
Grafy zobrazujú spotrebu paliva na osobu v priemernej cene za galón v 128 krajinách. Veľkosť každého kruhu predstavuje veľkosť populácie jednotlivých krajín. Žiadna krajina nemá takú spotrebu benzínu ako USA, a to aj napriek skutočnosti, že v mnohých krajinách, akými sú Venezuela a Egypt, tlačia náklady na galón paliva hlboko pod cenu. V niektorých krajinách sa viac spoliehajú na motorovú naftu, ale keď vezmeme do úvahy aj tento fakt, v spotrebe na jedného obyvateľa sa k USA približuje iba Kuvajt a Kanada.
Veľký smäd má vplyv na zmenu klímy. Zo všetkých emisií skleníkových plynov tvorili v USA v roku 2011 viac ako štvrtinu tie škodlivé pochádzajúce z dopravy.
Globálna spotreba nevykazuje žiadne známky spomalenia. Do roku 2015 budeme podľa odhadov profesora Davisa konzumovať asi 90 miliónov barelov (jeden barel je takmer 159 litrov) ropy denne. Za čo z určitej miery môžu aj palivové dotácie, ktoré udržujú nízke ceny v mnohých krajinách. Davis tvrdí, že celosvetová spotreba by mohla klesnúť až o 29 miliárd galónov ročne, ak by sa jednoducho odstránili všetky dotácie.
Mnohé vyspelé krajiny, na rozdiel od USA, zmenili svoje ekonomiky, aby sa úspešne pustili do znižovania vysokej spotreby. Pre porovnanie napríklad Nemecko, podľa Svetovej banky štvrtá najväčšia ekonomika na svete, pýta na daniach 4 doláre za galón. Benzín v USA je v priemere zaťažený daňou na úrovni 49 centov na galón. Akákoľvek vyššia daň by rozdrvila ekonomiku, znie typický argument. Nemecko zostáva pravdepodobne najúspešnejšou ekonomikou v Európe, a to aj napriek svojej supervysokej dani z benzínu.
