oPeniazoch.sk, The Economist Foto:SITA
Holandsko bolo dlhodobo považované za stabilnú krajinu, začalo však "krvácať", ozývajú sa hlasy, ktoré poukazujú na krajinu ako na choré dieťa "stabilnej eurozóny".
V posledných rokoch sa často stretávame s pomyselným rozdelením eurozóny na stabilný sever s Nemcami, Holanďanmi, Rakúšanmi a Fínmi a na perifériu tvorenú Talianmi, Španielmi, Grékmi…
Teraz sa však zdá, že sa hranice posúvajú, ihrisko dostáva nové rozmery. Posledne sa k rošáde dostalo Holandsko.
Ale aký je vlastne problém s Holandskom? Rozhodne nie to, že úverový indexu S&P v ostatnom čase zhoršil úverový rating krajiny. Ani to, že holandský dlh domácností k HDP je na úrovni 110 percent. A vonkoncom ani to, že krajina, ktorá sa údajne dostala na cestu zotavenia, no prešľapuje na mieste, má HDP 3,5 percenta pod vrcholom z roku 2008.
Hlavným problémom je, že Holandsko sa úspešne nasmerovalo do špirály obmedzenia a spomalenia, z ktorej, zdá sa, nevie nájsť cestu von.
Pred niekoľkými rokmi to boli práve Holanďania, ktorí stáli na čele európskeho manifestačného sprievodu, organizovaného Nemeckom, a vysoko nad hlavami držali transparenty s nápisom "obmedzeniami proti kríze". Dnes už asi pochopili, že aj pre nich znamenajú škrty a obmedzenia smrteľný jed. Spotreba obyvateľstva sa od roku 2011 každým štvrťrokom znižuje, 16 percent populácie dlží bankám viac, než je hodnota ich bytu, či nehnuteľnosti. Rozpočtový dlh nie a nie klesnúť pod tri percentá. Budúci rok prídu na rad nové obmedzenia, z čoho vyplynie ďalšie spomalenie, čo ešte viac odkloní od seba pomyselné misky váh. A následne to bude vyžadovať ďalšie obmedzenia…
Je to začarovaný kruh. Samozrejme nehovorí sa ani slovíčko o tom, že by Holandsko malo skrachovať, veď vďaka úžasnému množstvu národného bohatstva to ani možné nie je. Skôr ide o výborný príklad toho, ako môžu bez prestávky nasadené škrty a obmedzenia dostať na kolená aj tie najsilnejšie ekonomiky sveta.
Príbeh teda nie je zaujímavý tým, že čo bude ďalej s Holandskom, pretože Holandsko, aj keby dlhoročne stagnovalo, zostane jednou z krajín, ktorej stále budeme mať čo závidieť. Skutočnou kuriozitou je možno skôr to, že fanúšikovia európskych úsporných opatrení pomaly strácajú jeden zo svojich najsilnejších pilierov. Je možné, že čoskoro okrem Nemcov už nikto nebude brať vážne myšlienku, že kontinuálne obmedzenia ponúkajú funkčný recept ako sa dostať z krízového obdobia.
