oPeniazoch.sk, iHNed;CNBC Foto:SITA
Aj napriek vysokej miere nezamestnanosti a slabému ekonomickému rastu má eurozóna lepšie ekonomické parametre, ako napríklad USA alebo Japonsko. Preto v budúcej dekáde tieto dve mocnosti zatieni, povedal pre CNBC šéf ekonomickej konzultačnej spoločnosti Europe Economics.
Miera nezamestnanosti na vysokých úrovniach a krehký rast nebude práve živnou pôdou pre ekonomické ozdravenie eurozóny, ale podľa šéfa ekonomickej konzultačnej spoločnosti Europe Economics Andrewa Lillicoa môže eurozóna v priebehu niekoľkých rokov vyrásť v ekonomickú veľmoc. "Väčšina 80. rokov minulého storočia patrila Japonsku, dekáda 90. rokov Spojeným štátom, od roku 2000 to bola dekáda Číny a 20. roky tohto storočia by mohla byť európskou dekádou," povedal Lillico v rozhovore pre ekonomickú televíziu CNBC.
"Som toho názoru, že parametre eurozóny sú celkovo silnejšie než tie americké alebo britské… eurozóna bola v lepšej pozícii, aby sa mohla lepšie vyrovnať s ťažkými udalosťami minulých rokov," dodal.
Po finančnej kríze v roku 2008 museli všetky veľké štáty sveta riešiť reštrukturalizáciu svojich ekonomík. Dlhová kríza uviedla eurozónu do dlhotrvajúcej recesie už v roku 2011, takže závažnosť vlastných problémov si rýchlo a plne uvedomila.
USA si v tej dobe udržiavali mierny rast, lenže za cenu niekoľkonásobného kvantitatívneho uvoľňovania. Európa tiež nalievala peniaze do bankového systému, aby udržala jeho likviditu. Zároveň bojovala a bojuje proti hroziacej deflácii. Výsledok? Podľa Medzinárodného menového fondu by mala byť miera dlhu v eurozóne v pomere k HDP tento rok na úrovni 95 %, v USA 108,1 %.
Podľa Lillicoa eurozóna urobila viac pre reštrukturalizáciu bankového systému aj ekonomiky, a to je dôvod na optimizmus. Navyše sa viac politicky spojila a vytvorila dobré základy pre bankovú úniu. "Na konci tejto dekády bude mať Európska únia pravdepodobne vyriešili mnohé politické problémy. Mohla by sa silno priblížiť, ak nie stať, konfederáciou," tvrdí Lillico.
Štrukturálne zmeny najmä na trhu práce, škrtanie vo verejných výdavkoch a znižovanie vládnych deficitov sú príkladom kľúčových zmien, vďaka ktorým by mohla ekonomika eurozóny v budúcej dekáde kvitnúť. Podľa Lillicoa nepôjde priamo o boom, ale eurozóna by mohla "zažiariť" viac ako USA a Veľká Británia.
