oPeniazoch.sk, vox Foto:SITA
Centrálne banky už budú musieť urobiť omnoho viac ako pred krízou, už nebude stačiť len posúvanie úrokov.
Ekonomická kríza, okrem toho, že zničila svetovú ekonomiku a mnohé štáty posunula na okraj priepasti, tiež poukázala na to, čo tvorí základy skutočne úspešnej hospodárskej politiky a aké boli nedostatky politík pred krízou. Ekonomickí lídri museli zmeniť veľa vecí, v ktoré do tej chvíle verili a museli nasadiť aj pomerne veľa nových nástrojov, aby sa prispôsobili novým hospodárskym pravidlám. Vo svojej práci na to poukazuje Olivier Blanchard, hlavný ekonóm MMF.
Po zhrnutí sú podľa Blancharda hlavné úlohy a závery nasledovné:
– V prvom rade kríza zdôraznila dôležitosť vyrovnaných rozpočtov. A to hneď z dvoch dôvodov. V prípade prepuknutia krízy sa krajina s nerovnovážnym rozpočtom bude musieť vyrovnávať s omnoho silnejšími následkami. Okrem toho tieto krajiny nemajú šancu pokračovať v proticyklickej hospodárskej politike, čo znamená, že pri prvých príznakoch krízy, nie sú schopné ekonomiku urýchliť. Poučenie je jednoduché. Počas „bežného“ obdobia treba hospodáriť tak, aby v prípade ťažkostí bolo dostatok munície.
– Ak sa už dostaví rana finančnej krízy, prvoradou úlohou vlády by mala byť stabilizácia bankového systému. Straty musia zmiznúť, banky treba kapitalizovať. Ozdravenie je možné iba v prípade, že bankový systém môže spoľahlivo fungovať a poskytovať úvery.
– Počas krízy treba udržiavať záporné reálne úrokové sadzby, ak je to nutné, tak aj počas niekoľkých rokov. Dá sa to dosiahnuť buď tak, že centrálna banka zníži nominálne úrokové sadzby, alebo začne tlačiť peňazí a tým rozprúdi infláciu. Čím je kríza vážnejšie, tým viac je potrebné nasadiť silnejšie opatrenia na dosiahnutie negatívnej reálnej úrokovej sadzby.
– Centrálna banka musí byť k dispozícii nielen pre banky, ale aj pre štát ako "posledná inštancia". To znamená, že v prípade, že štáty nie sú schopné financovať svoj dlh z trhu, potom musí centrálna banka nejakým spôsobom podporiť trh, buď silným sľubom, alebo určitými krokmi.
– Na rozvíjajúcich sa trhoch sa v dôsledku finančných šokov sťahuje kapitál. Neoplatí sa to riešiť obmedzovaním kapitálu. Treba dovoliť, aby kapitál krajiny opúšťal a oslabil tak miestne devízy. Oslabenie meny zlepšuje vývoz a posilňuje konkurencieschopnosť ekonomiky, ktorá funguje ako automatický stabilizátor.
-V prípade oslabovania meny nastáva problém, ak je vysoký podiel úverov v cudzích menách, alebo ak pokles kurzu vyvolá panické reakcie na miestnych dlhopisových a akciových trhoch. V takýchto prípadoch je na ťahu centrálna banka, jej nástrojom číslo jeden je použitie devízových rezerv.
Olivier Blanchard považuje za jednoznačné, že hospodársku politiku treba obsluhovať omnoho pružnejšie než tomu bolo pred krízou. A to platí najmä pre politiku centrálnej banky. V centrálnych bankách, podľa jeho názoru, už nebude nikdy nič také, aké to bolo dávnejšie.
