oPeniazoch.sk, pravda Foto:TASR;SITA
V doterajšej rétorike premiéra Fica sa spomínali drahé hodinky, šperky aj kožuchy v súvislosti s vyššou ako 20 percentnou daňou z pridanej hodnoty. Aktuálne ale pracuje rezort financií na cenových mapách, ktoré by mali zohľadňovať cenu nehnuteľnosti v danej oblasti. Ľahko sa tak môže stať, že obývate luxusný dom, aj keď si myslíte opak. S novou daňou sa počíta od roku 2015.
Podľa denníka Pravda nebude vláda považovať za luxus domy postavené do roku 1989. Podľa premiéra práve v týchto domoch teraz žijú dôchodcovia, ktorí by nezvládli platiť vyššiu daň. „Máme záujem o spravodlivejšie zdaňovanie,“ povedal hovorca ministerstva financií Radko Kuruc. Nová, vyššia daň mala platiť už od budúceho roka, vláda s ňou však počíta až od roku 2015. Dane z luxusných nehnuteľností mali podľa očakávaná vlády priniesť asi 100 až 150 miliónov eur ročne.
V prípade nehnuteľností sa hovorí o niekoľkých možnostiach zdanenia:
– Prvých 20-tisíc až 30-tisíc eur trhovej ceny prvej nehnuteľnosti vlastnenej domácnosťou, by bolo oslobodených od dane a samotná sadzba by bola 0,5 percenta z hodnoty nehnuteľnosti.
– Zdaňovať by sa mali byty s výmerou nad 65 štvorcových metrov v najlepších lokalitách, pri domoch by bol limit približne 105 štvorcových metrov.
– Zvažuje sa aj možnosť zavedenia odpočítateľnej položky na úrovni až 100-tisíc eur z trhovej ceny.
Národná banka Slovenska má cenové mapy neustále on-line aktualizované. Údaje do nich sú vkladané už niekoľko rokov a poskytujú aj dôležité informácie z minulosti. Zatiaľ ale berú do úvahy iba ceny nehnuteľností od realitných agentúr a nie ceny z katastra. Ťahať dáta z katastra údajne nie je možné kvôli legislatíve, museli by sa meniť zákony, aj kvôli technickým prekážkam, čo znamená viac úradníkov na katastrálnych úradoch, nový softvér aj technické vybavenie.
Realitní makléri sa zhodujú v tom, že súčasná presnosť cenovej mapy na úrovni okresov je z pohľadu lokalitných rozdielov veľmi slabá a je nutné ísť minimálne na úroveň obcí, mestských častí a možno aj do väčšej podrobnosti.
Slováci na bývanie vynaložia 26 percent svojho hrubého disponibilného príjmu, pričom priemer OECD predstavuje 22 percent. Dane z nehnuteľností sú tak na Slovensku síce relatívne nižšie, no bývanie nám zároveň zhltne väčšiu časť príjmov, uzatvára denník.
