oPeniazoch.sk, Wall Street Journal Foto:SITA
Udalosti ostatných piatich rokov, kedy svet zasiahla finančná, dlhová, bankové a ďalšie krízy, mali byť pre investorov veľkou školou. Napriek tomu mnohí stále opakujú tie isté chyby a tak ako aj pred tým, podliehajú zlým vzorcom správania sa. Bez rozmyslu sa rútia za módnymi trendmi, nechávajú sa strhnúť davom, dívajú sa slepo do minulosti, nevenujú pozornosť dôležitým detailom a nikdy nemajú dosť.
Denník Wall Street Journal tému konzultoval s psychológmi a správcami portfólií a prišiel so siedmimi najväčšími a najtypickejšími hriechmi, ktorých sa ľudia na finančných trhoch dopúšťajú. Ponúka tiež rady, ako sa pred nimi uchrániť.
1. Netrpezlivosť a naháňačka za minulými výnosmi
Viera v to, že výkonnosť akcie, komodity alebo fondu z posledného roka či dvoch je nejako smerodajná pre budúci vývoj, je podľa odborníkov jednou z najväčších pascí investovania. Ešte než vypukla finančná kríza, ľudia vložili obrovské prostriedky do realitného trhu v presvedčení, že ceny domov nemôžu nikdy klesnúť. Podobne tomu bolo so zlatom, ktoré zdražovalo cez desaťročia a obzvlášť v posledných rokoch sa okolo neho rozbehla masívna propagačná kampaň v médiách i odborných publikáciách.
Ako na to:
Liekom na bezhlavé nasledovanie minuloročných tabuliek je podľa finančných poradcov pohľad na vývoj sledovaného aktíva v oveľa dlhšej perspektíve. Grafy historických cien hocikedy pomôžu otvoriť oči. Zlato síce zdražovalo od roku 2001 až donedávna, ale dlhodobo zaostáva za akciami a sotva drží tempo s infláciou.
Investori nezriedka nedosahujú ani výnosy ponúkané v priemere podielovými fondmi. Nastúpia do nich totiž, až keď sa fondom začína veľmi dariť, a vystupujú krátko potom, čo výkonnosť klesne. Vo výsledku prepasú počiatočné zisky a zaregistrujú väčšie straty. Podľa konzultantskej spoločnosti Morningstar predstavoval priemerný výnos amerických akciových podielových fondov v posledných 15 rokoch 6,6 % ročne, zatiaľ čo individuálni investori si v týchto fondoch prišli len na 4,6 %.
Ako na to:
Lepšie je preto zachovať chladnú hlavu a nenechať sa zlákať zvádzajúcou reklamou ponúkajúca najnovšie žeravé investičné tipy.
2. Pýcha a prílišná sebaistota
Jožko Ferko si chcel zaobstarať akcie Miscrosoftu pri ich IPO v roku 1986. Keďže počas prvého dňa obchodovania cena vystrelila z 21 USD na 27 USD za kus, rozhodol sa počkať na korekciu. Lenže tá nikdy neprišla, a tak náš Jožko Ferko premárnil slušnú príležitosť a len sledoval, ako sa titul šplhá až k 60 USD za kus v roku 1999.
Ako na to:
Investori, obzvlášť nováčikovia, by si nemali nahovárať, že o finančných trhoch alebo situácii konkrétnej firmy či produktu vedia viac než v skutočnosti. Zdravá dávka pochybností a pokory nikdy neuškodí. Najlepším pomocníkom je spravidla názor nezaujatej tretej strany. Môže to byť finančný poradca, blízky kamarát či príbuzný, ktorý nebude dopadom rozhodnutia priamo ovplyvnený. Niektorí sa združujú v spolkoch, iní navštevujú semináre alebo konferencie. Dôležité je neuzatvárať sa pred názormi druhých.
3. Lenivosť a poplatky
Investori často nedávajú pozor na detaily. Vidia slávne meno v čele fondu alebo výnosy z posledných rokov a už sa nezaujímajú o poplatky a ďalšie náklady, ktoré sú s investíciou spojené.
Ako na to:
Namiesto toho aby si zaobstarali lacný indexový fond, ktorý iba sleduje vývoj jedného podkladového inštrumentu (napr. S&P 500) a na výdavkoch z výnosu odpočíta iba 0,05 %, kúpia si podielové listy v aktívne spravovanom fonde a nechajú sa zbytočne oberať. Podľa mnohých štúdií pritom drahšie fondy spravidla zaostávajú za lacnejšou konkurenciou.
4. Závisť a túžba po výnimočnosti
Čo je lepšie ako skvelá príležitosť? Skvelá príležitosť ponúkaná iba vám. Pred IPO Facebooku zažili správcovia portfólií návaly ľudí túžiacich po akciách trendy sociálnej siete. Skutočnosť, že k dispozícii bolo len obmedzené množstvo akcií, vraj horúčku len umocňovala. "Vyvolení šťastlivci" potom sledovali, ako cena klesá z upisovacích 38 USD pod 20 USD za akciu.
Ako na to:
Princíp exkluzivity pre lákanie ďalších a ďalších nebohých dušičiek do svojej pyramídové hry uplatňoval aj Bernard Madoff, ktorý si odpykáva 150 rokov (už len 145) väzby za podfuk storočia. Madoff nebol žiadny amatér, do svojho klubu prijímal len obmedzený počet klientov ročne.
5. Zlosť a neschopnosť priznať vlastnú chybu
Prehrávať peniaze na burze sa asi nepáči nikomu. Ľudia nakúpia za 100 USD, s nervami na Drancy sledujú prepad na polovicu, potom tretinu. Ale nepredajú, len čakajú na zázrak. Averzia voči stratám, ako jav nazývajú psychológovia, je veľmi častá. Rad investorov sa ako kliešte držala prepadajúcich technologických titulov po roku 2000 a akcií bánk po roku 2007.
Ako na to:
Neschopnosť priznať si chybu a zmieriť sa so stratou môže byť pre portfólio zničujúce. Investori by sa preto nemali pozerať len na technickú analýzu či dokonalú znalosť finančných výkazov vyvolenej firmy, ale brať do úvahy celkovú makroekonomickú situáciu.
6. Nenásytnosť a neschopnosť odriekania
Prečo sa obmedzovať, keď život ponúka toľko úžasných lákadiel a príležitostí už teraz? Dovolenka v Karibiku, domáce kino, nadupaný športiak… Aj takto by sa dali minúť peniaze, ktoré by sme mohli neskôr potrebovať, alebo ich dokonca ešte ani nemáme.
Ako na to:
Nízka úroveň úspor je v rade rozvinutých ekonomík považovaná za vážny problém. Ľudia vnímajú dôchodok ako niečo veľmi vzdialené, čo sa ich zatiaľ vôbec netýka. Niekde sa spoliehajú na štát, niekde pred otázkou živobytia v starobe jednoducho zatvárajú oči. Mali by si ale skúsiť odpovedať napríklad na to, ako si predstavujú svoj životný štýl po odchode z pracovného procesu, alebo len kedy by k tomu mohlo dôjsť. Niektorí potom dospejú k šokujúcemu zisteniu, že za x rokov, ktoré im zostávajú, si už toľko našetriť nestihnú.
7. Stádovité myslenie
Keď sa burzy v roku 2008 rúcali, investori brali hromadne zutekali a prevádzali celé portfólio na hotovosť. To isté sa teraz deje na dlhopisovom trhu, ktorý sa otriasa kvôli obavám z vplyvu obmedzovania QE.
Ako na to:
Najlepšou obranou proti panickým výpredajom či nákupným horúčkam je dlhodobý, premyslený investičný plán, ktorého sa treba držať bez ohľadu na mediálne hystérie okolo udalostí všedného dňa. Investori by si mali urobiť jasno v tom, akú časť portfólia chcú držať v akciách, dlhopisoch a ďalších aktívach a s akými výnosy počítajú. Mierne úpravy sú možné, ale skôr v rádoch jednotiek percent.
