oPeniazoch.sk, TASR
Washington 30. septembra (TASR) – Republikánsky uchádzač o Biely dom Mitt Romney v prejavoch často a rád uvádza čísla. Spomína 23 miliónov Američanov bez trvalého pracovného miesta, alebo 16 biliónov USD (12,37 bilióna eur) štátneho dlhu, za ktorý by mal vraj niesť zodpovednosť prezident Barack Obama. Problém však väzí v tom, že práve teraz nechce nikto v Spojených štátoch počúvať tieto tirády. Momentálne Američania radšej diskutujú – na zlosť kandidáta Romneyho – iba o jednom jedinom čísle: 47.
Číslo by raz mohlo vojsť do učebníc dejepisu. Zrejme s definitívnou platnosťou päť týždňov pred voľbami americkými prezidentskými voľbami stratil Romney všetku nádej na víťazstvo nad Obamom. Jeho tiráda o tých "47 %" Američanov, ktorí neberú na seba nijakú zodpovednosť, závisia od štátnej pokladnice a preto by mali voliť Obamu, sa obracia čoraz viac proti jej autorovi. Od Romneyho sa už odvrátili aj takí jeho horliví podporovatelia v kampani ako poslanci Scott Brown a Dean Heller.
Romney sa v posledných dňoch na všetkých mediálnych kanáloch usiluje obmedziť svoje straty. Diskusie neutíchajú. Namiesto toho sa lovci faktov vrhli na inkriminované vety z tajnej nahrávky, ktoré uchádzač o Biely dom predniesol na stretnutí svojich bohatých sponzorov.
Romney tam o Obamových voličoch povedal: To je 47 %, ktorí ho podporujú. Závisia od štátu. Myslia si, že sú obeťami. Veria, že štát má zodpovednosť starať sa o nich. Veria, že majú právo na zdravotné poistenie, výživu, bývanie a ktoviečo ešte… Sú to ľudia, ktorí neplatia daň z príjmu. 47 % Američanov neplatí nijaké "dane z príjmu". Romney z toho vyvodil záver, že sa o týchto voličov práve preto nemusí usilovať.
Mnohé na uvedených vetách je silno skreslené. Oveľa horšie je, že prezidentský kandidát neurazil len Obamových stúpencov, ale aj svojich vlastných nádejných voličov. K takému záveru vedie hlbšia analýzy faktov.
Romneyho prvé tvrdenie: 47 % Američanov neplatí nijaké dane z príjmu. Je takmer pravdivé, 46,6 % amerických domácností podľa nezávislého Tax Policy Center naozaj neplatí federálnej vláde nijaké dane z príjmu (federal income tax) aj vďaka úľavám, ktoré napríklad prijali republikáni, alebo preto, že ich príjem je veľmi nízky.
Romneyho argumentácia je však pokrytecká a patrí do arzenálu tých, ktorí sa domáhajú nižšieho zdanenia bohatých. Balamutí ľudí, keď uvádza, že takmer polovica Američanov vôbec naplatí nijaké dane. Ale daň z príjmu sama osobe nemá nijakú vypovedaciu hodnotu. Je len akousi prirážkou k iným daniam. Je nastavená tak, že ju ľudia s podpriemerným príjmom nemusia takmer vôbec platiť, ale výrazne zaťažuje hornú príjmovú skupinu spoločnosti.
Takmer dve tretiny z tých 46,6 % Američanov, ktorí neboli vlani údajne daňovníkmi, predsa platili daň zo mzdy. Avšak mzda bola taká nízka, že sa nedostali aj do kategórie platcov dane z (celkového) príjmu. Z tých, ktorí neplatili ani daň zo mzdy ani z celkového príjmu, bola viac ako polovica dôchodcov. Zvyšok skupiny tvorili nezamestnaní, vojaci a študenti.
Romneyho druhé tvrdenie: Takmer polovica Američanov dostáva určité výkony od štátu. Aj toto tvrdenie je na prvý pohľad v poriadku. V 49 % domácností žila vlani najmenej jedna osoba, ktorá dostávala priamo nejakú pomoc (subvenciu) od federálnej vlády. Podľa údajov Centra rozpočtových a politických priorít (Center on Budget and Policy Priorities) dostávalo štátnu pomoc 90 % dôchodcov, zdravotne postihnutých a pracujúcich rodín. A v poslednej podskupine sa nachádza aj veľa rodín zo strednej triedy. Iba zlomok z celkovej sumy sa ušiel ľuďom, ktorí sa vyhýbajú práci.
Romneyho tretie tvrdenie: 47 % ľudí údajne oslobodených od platenia daní, ktorí závisia od štátu, volí Obamu, nie je tiež pravdivé. Hoci faktom je, že si Obama udržuje pred Romneym náskok u voličov s nižšími príjmami. Podstatnú časť skupiny 47 % neplatičov dane z príjmu tvoria dôchodcovia a tí by mali prevažne podporiť práve Romneyho. K tomu sa pridáva pozoruhodný paradox: V spolkových štátoch, v ktorých voliči chcú odovzdať hlas hlavne Romneymu, žije najviac Američanov, ktorí neplatia nijaké dane z príjmu.
Informoval o tom nemecký denník Handelsblatt.
