oPeniazoch.sk, SITA
Správa „EKONOMIKA: Hospodárstvo Slovenska v prvom štvrťroku stúplo o 3 %“ rozšírená o vyjadrenia analytikov v piatom a poslednom odseku.
BRATISLAVA 6. júna (SITA) – Slovenské hospodárstvo v prvom štvrťroku tohto roku stúplo o 3 %. Informoval o tom v stredu Štatistický úrad SR, ktorý tak mierne, o 0,1 percentuálneho bodu nadol, zrevidoval svoj rýchly odhad rastu hrubého domáceho produktu z minulého mesiaca. Napriek tomu si ekonomika Slovenska udržiava solídne tempo ešte z minulého roka, kedy za celý rok stúpla o 3,3 %. V medzikvartálnom porovnaní oproti poslednému štvrťroku minulého roka po sezónnom očistení hrubý domáci produkt reálne stúpol o 0,7 %.
V bežných cenách hrubý domáci produkt v prvom štvrťroku tohto roka stúpol o 4,4 %. Vo finančnom vyjadrení objem hrubého domáceho produktu v prvom kvartáli dosiahol 16,556 mld. eur. V porovnaní s prvým kvartálom minulého roka sa však dynamika hospodárstva zmiernila o 0,4 percentuálneho bodu. Podľa štatistikov za to môže predovšetkým výrazné spomalenie zahraničného dopytu.
Vývoz výrobkov a služieb sa totiž medziročne zvýšil iba o 2,6 %, čo bolo o vyše 14 percentuálnych bodov menej ako v prvom štvrťroku minulého roku. Súčasne klesol dovoz výrobkov a služieb o 1,3 %. Čistý export bol tak napriek tomu naďalej hlavným zdrojom rastu hrubého domáceho produktu.
Zníženie domáceho dopytu o 0,7 % bolo podľa Štatistického úradu SR v rozhodujúcej miere spôsobené poklesom tvorby hrubého kapitálu o 4 %, z toho tvorby hrubého fixného kapitálu o 3,9 %. Konečná spotreba domácností sa znížila o 0,1 %. Minuloročnú úroveň prevýšila konečná spotreba verejnej správy o 0,4 % a spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 0,5 %.
Štruktúra hospodárskeho rastu podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka v zásade neprekvapila. Potvrdili sa totiž očakávania, že tvorbu hrubého domáceho produktu bude ťahať výlučne zahraničný dopyt. Zo strany domáceho dopytu aký-taký rast vykázala iba spotreba vlády, čo môže byť podľa Koršňáka spôsobené aj voľbami, kedy sa ochota akejkoľvek vlády šetriť zvyčajne znižuje. Naopak, pokles investícií potvrdil neochotu domácich firiem púšťať sa do väčších investičných projektov. Spotreba domácností mierne poklesla napriek zlepšeniu maloobchodných tržieb v úvode roka.
Z produkčného hľadiska súvisel vývoj hrubého domáceho produktu v prvom štvrťroku s medziročným rastom pridanej hodnoty v oblasti nehnuteľností o 17,4 %, informačných a komunikačných činnostiach o 15,1 %, vo verejnej správe, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci o 8,1 %, priemysle a v odborných, vedeckých a technických činnostiach a administratívnych službách zhodne o 6,8 %. V porovnaní s prvým štvrťrokom vlaňajška klesla pridaná hodnota vytvorená v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove o 16,8 %, stavebníctve o 15,1 %, vo finančných a poisťovacích činnostiach o 4,5 %, v obchode, doprave a skladovaní a ubytovacích a stravovacích službách o 1,6 % a v umení, zábave a rekreácii a ostatných činnostiach o 0,6 %. Tvorbu hrubého domáceho produktu negatívne ovplyvnil pokles čistých daní z produktov o 2,4 %.
Na celkovom objeme pridanej hodnoty 15,111 mld. eur mal dominantný, 35,9-percentný podiel priemysel, pričom podiel samotnej priemyselnej výroby dosiahol 28,7 %. Významný bol aj podiel obchodu, dopravy a skladovania a ubytovacích a stravovacích služieb na úrovni 18,5 %, verejnej správy, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci 12,9 %. V porovnaní s prvým kvartálom minulého roka najviac vzrástol podiel vo verejnej správe, vzdelávaní a zdravotníctve a sociálnej pomoci o 0,7 percentuálneho bodu a najväčší pokles bol v stavebníctve, o 1,2 percentuálneho bodu.
Z vytvoreného hrubého domáceho produktu dôchodkovou metódou podľa štatistikov tvoril hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky 9,095 mld. eur pri medziročnom raste o 6,6 %. Odmeny zamestnancov v hodnote 6,173 mld. eur vzrástli o 3 %. Objem vybraných daní z produkcie a dovozu klesol o 0,9 % na 1,719 mld. eur. Hodnota subvencií bola vyššia o 5,6 % a dosiahla 429,8 mil. eur.
Čísla o hospodárskom raste za prvý štvrťrok boli už po zverejnení rýchleho odhadu prekvapením aj pre bankových analytikov. Tí totiž ešte v marci odhadovali, že ekonomika v prvom kvartáli porastie iba o 1,5 %. Po sérii pozitívnych dát svoje prognózy zvýšili na 1,8 %, reálny výsledok bol však výrazne vyšší. Čísla za prvý štvrťrok tak banky zároveň donútili zvýšiť svoje odhady rastu na celý tento rok na bezmála 2 %.
Podobné vyhliadky slovenskej ekonomike v tomto roku prognózuje aj Európska komisia, ktorá v máji navýšila svoj odhad na 1,8 %. Znamenalo by to, že slovenské hospodárstvo by v tomto roku rástlo najrýchlejšie spomedzi krajín eurozóny. Rezort financií aktuálne očakáva hospodársky rast v tomto roku na úrovni 2,3 % a centrálna banka 2,1 %.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Michala Mušáka by tak vzhľadom na pomerne silný rast v prvom štvrťroku mohol tohtoročný rast ekonomiky dosiahnuť okolo 2 %. „Napriek tomu však vnímame značné riziká z eurozóny v súvislosti so situáciou v Grécku, ktorá by mohla mať dopad na finančný trh a následne európsku ekonomiku, ale aj v súvislosti s nepriaznivými predstihovými indikátormi, ktoré naznačujú pokles európskej ekonomiky v druhom štvrťroku,“ konštatoval Mušák. Ako dodal, treba mať na pamäti, že ekonomika eurozóny už v prvom kvartáli medzikvartálne aj medziročne stagnovala.
