Na posedenie pri kávičke alebo dobrom obede v reštaurácii našej populácii jednoducho z rodinného rozpočtu peniaze nevystačia. Platí to pre 39% Slovákov, zúčastnených na reprezentatívnom prieskume trhu
Najväčšiu
časť výdavkov u väčšiny z opýtaných (76%) totiž
spoľahlivo pohltia nutné mesačné
náklady na domácnosť.
Platby
za nájomné, elektrinu, vodu, plyn a ďalšie položky spojené s chodom
bežnej domácnosti tvoria najväčšiu záťaž pre rodinný rozpočet,
pričom pre ďalších 8 % Slovákov sú to splátky hypotéky či úverov.
„Pri výdavkoch na domácnosť a splácanie úverov, ktoré prevažne
súvisia práve s bývaním je zrejmé, že na voľný čas a relax sú
Slováci schopní minúť maximálne 5 percent svojich príjmov, alebo
vôbec,“ upresňuje Diana Priechodská Brodnianska z Provident Financial.
Najviac si vo voľnom čase doprajú ľudia zo západného Slovenska,
s vyššími príjmami, vzdelaním vo veku do 44 rokov. Z ich mesačného
rozpočtu sú ochotní na „seba“ minúť 20% príjmov.
Tri
pätiny slovenských domácností majú
vyššie príjmy ako výdavky
Z prieskumu
je zrejmé, že tri pätiny slovenských domácností majú vyššie
príjmy ako výdavky, pričom jednej tretine zostane 10 % a viac celkových
príjmov. Patria sem ľudia od 45 do 59 rokov, ktorí sa o svoje financie
starajú a plánujú si ich, majú zväčša vysokoškolské vzdelanie.
Štvrtine domácností zostane zhruba 5 % a rovnaká časť má príjmy
a výdavky vyrovnané. „ Dlhodobo vyššie výdavky ako príjmy, teda
život na dlh vedie 7 percent opýtaných. Nemajú o svojich financiách
prehľad, a teda ich ani neplánujú. Tu vzniká základ problému, ktorý
bez reálneho zhodnotenia finančných možností môže prerásť z prechodného
na trvalý,“ konštatuje D. Priechodská Brodnianska, hovorkyňa spoločnosti,
ktorá už tretí rok realizuje projekt bezplatného finančného vzdelávania
Škola rodinných financií. Cieľom projektu je práve učiť ľudí
k financiám pristupovať zodpovedne.
Čechom
zostáva viac peňazí, ale Slováci sú zodpovednejší
Slováci
k rodinným financiám pristupujú o niečo zodpovednejšie. Pravidelné
mesačné
prehľady
si robí 22 % slovenských rodín, zatiaľ čo v Čechách
len 16 %. V oboch krajinách necelým dvom tretinám domácností po
zaplatení všetkých výdavkov ešte nejaké peniaze zostanú. Vyššie
finančné „prebytky“ však deklarujú častejšie Česi. Tí tiež
častejšie pravidelne šetria (41 % ku 36 %).
