oPeniazoch.sk, ČTK
Málokto tak výrazne ovplyvnil podobu súčasného sveta ako Mark Zuckerberg. Tento americký programátor založil vo februári 2004 ešte ako študent Harvardovej univerzity s dvoma kolegami sociálnu sieť Facebook. Z virtuálneho miesta stretávania študentov a učiteľov sa počas 20 rokov stala jedna z hlavných internetových služieb, ktorá aktuálne ovplyvňuje životy troch miliárd ľudí. A zo Zuckerberga je aktuálne tretí najbohatší človek sveta. V štyridsiatich rokoch, ktoré oslávi 14. mája, ho intenzívne zamestnáva nový fenomén – umelá inteligencia.
Jeho sieť Facebook, v októbri 2021 premenovaná na Meta Platforms, nedávno zverejnila novú, už tretiu, verziu svojho systému textovej generatívnej umelej inteligencie Llama. Podľa aktuálneho oznámenia Zuckerberga z konca apríla tohto roka si tento „chatbot“ vyskúšali už desiatky miliónov ľudí a cieľom firmy je urobiť z Meta AI najpoužívanejší a najlepší systém umelej inteligencie na svete. Americký programátor je presvedčený o tom, že budúcnosť jeho firmy i ľudstva leží na prieniku rozšírenej reality a umelej inteligencie. A do oboch holding Meta aktuálne investuje desiatky miliárd dolárov. Meta AI má byť počas niekoľkých mesiacov dostupná v ďalších jazykoch a krajinách a k jej šíreniu má pomôcť integrácia do všetkých populárnych aplikácií holdingu Meta na čele s WhatsAppom, Messengerom a Instagramom.
Vlani v decembri spustila Meta Platforms v Európskej únii ešte svoju sociálnu sieť Threads, ktorou sa snaží konkurovať sieti X amerického miliardára Elona Muska. Aplikáciu Threads úspešne uviedla skupina Meta predtým v júli minulého roka na trh v USA a v ďalšej viac ako stovke krajín. Threads môžu od konca minulého roka využívať aj užívatelia v ČR.
Facebook so svojimi aplikáciami rozšíril spôsob vzájomnej komunikácie medzi ľuďmi a priniesol „demokratizáciu“ šírenia informácií. To sebou ale nesie riziká. Od samého začiatku tak táto sieť čelí rôznym kritikám a stala sa zdrojom kontroverzií, napríklad kvôli strate súkromia svojich užívateľov, kvôli cielenej reklame či kvôli tomu, ako na svojich platformách pristupuje k prejavom nenávisti či k dezinformáciám.
V posledných rokoch k rôznym obvineniam pribudla aj kritika toho, akým spôsobom ovplyvňuje politickú súťaž v mnohých krajinách sveta, ale tiež kvôli vplyvu na médiá alebo spôsobu zaobchádzania s dátami užívateľov. A Zuckerberga si predvolal aj americký Kongres, kde musel vysvetľovať kauzu Cambridge Analytica. Táto britská analytická spoločnosť neoprávnene získala informácie o 87 miliónoch užívateľov siete a tie využila okrem iného pri vývoji softvérových nástrojov pre podporu volebnej kampane amerického prezidenta Donalda Trumpa v roku 2016.
Za 20 rokov svojej existencie čelil Facebook viacerým právnym sporom a najdlhší spor z nich viedol s dvojčatami Cameronom a Tylerom Winklevossovými, ktorá kedysi založila na Harvardovej univerzite firmu nazvanú ConnectU a Zuckerberg im podľa nich myšlienku ukradol. Facebook ich nároky odmietol a trojica sa v apríli 2011 po dlhej právnej bitke dohodla na finančnom vyrovnaní za 65 miliónov dolárov.
S programovaním začal Zuckerberg, syn zubára a praktickej lekárky, narodený vo White Plains v štáte New York, už na strednej škole, kedy vymyslel program pre komunikáciu zamestnancov otcovej firmy, ale tiež hudobný prehrávač Synapse, ktorý dokázal rozpoznať hudobné preferencie užívateľov. O program veľmi stáli spoločnosti Microsoft a AOL, ktoré ponúkli Zuckerbergovi aj prácu, on ale dal prednosť štúdiu. A v druhom ročníku na Harvarde naprogramoval prvú sociálnu sieť CourseMatch, v ktorej študenti mohli sledovať zloženie tried a zmeny v rozvrhoch.
V októbri 2003 potom Zuckerberg vymyslel Facemash, v ktorom boli študenti ostatnými užívateľmi hodnotení podľa svojho vzhľadu. Tento projekt zaznamenal medzi spolužiakmi úspech, ale keďže sa Zuckerberg dostal k databáze fotografií neoprávnene („nabúral“ sa do zabezpečeného univerzitného systému), školskí správcovia ju vypli. Zuckerbergovou hlavnou víziou sa potom stalo vytvorenie takejsociálnej siete, kam by ľudia mohli umiestňovať svoje fotografie, zdieľať svoje pocity a vzájomne na seba reagovať.
Facebook, ktorý na Harvarde vymyslel spolu s Dustinom Moskovitzom a Chrisom Hughesom, odštartoval vo februári 2004, vtedy iba pre študentov univerzity. Zuckerberg však školu nakoniec nedokončil. V septembri 2005 kúpil doménu facebook.com, sieť sa rozšírila na ďalšie univerzity, potom aj veľké spoločnosti, až sa nakoniec v auguste 2006 otvorila všetkým. A Zuckerbergova sláva začala strmo stúpať. V roku 2007 bol vo svojich 23 rokoch najmladším dolárovým miliardárom sveta, časopis Time ho vyhlásil osobnosťou roku 2010.
Tretí najbohatší človek planéty
Medzi 30 najbohatších ľudí sveta sa Mark Zuckerberg dostal v máji 2012, keď jeho majetok dosahoval minimálne 19,1 miliardy dolárov (vtedy zhruba 384 miliárd korún). Hoci sa z dôvodu neúspešného vstupu Facebooku na burzu hodnota Zuckerbergovho majetku čoskoro znížila, odhad časopisu Forbes ocenil v septembri 2013 jeho majetok znovu na 19 miliárd dolárov. A podľa tohtoročného rebríčka je Zuckerberg s aktuálnou hodnotou svojho imania vo výške 177 miliárd dolárov aktuálne tretím najbohatším človekom planéty. Podľa magazínu Forbes je veľkým skokanom na rebríčku najbohatších ľudí sveta, keď z vlaňajšieho šestnásteho miesta vo Forbese poskočil tento rok rovno na štvrté a teraz už je na treťom.
Rozprávkovo bohatý programátor Zuckerberg, ktorý najradšej chodí v mikine a sandáloch, sa v máji 2012 oženil s dlhoročnou priateľkou Priscillou Chanovou, majú spolu dve dcéry. V roku 2010 o ňom nakrútil režisér David Fincher životopisný film s názvom Sociálna sieť, ku ktorému nahral soundtrack hudobník Trent Reznor a v roku 2011 zaň získal cenu amerických kritikov Zlatý glóbus aj Oscara. Zuckerberg snímok komentoval slovami, „Jediné, čo som chcel, bolo, aby o mne netočili film za môjho života.“Teraz píše scenárista Aaron Sorkin už scenár k ďalšiemu filmu o ňom, ktorý má byť„podstatne kritickejší. „
