oPeniazoch.sk, TASR
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila v piatok parlamentu na opätovné prerokovanie zákon novelizujúci viacero zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Hlava štátu sa domnieva, že schválený zákon ide proti európskej legislatíve aj judikatúre a nastaveným štandardom v oblasti ochrany životného prostredia.
Cieľom zákona malo byť zosúladenie osobitných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby.
Podľa prezidentky sa dá rozumieť zámeru zákonodarcu zefektívniť procesy spojením posudzovania vplyvov na životné prostredie s povoľovaním stavby do jedného konania. Na druhej strane však predmetná právna úprava podľa nej vyvoláva niekoľko otázok. Schváleným zákonom sa má napríklad vypustiť ustanovenie, ktoré v súčasnej legislatíve upravuje právo verejnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska.
„Tým by sa vypustil jeden zo spôsobov účasti dotknutej verejnosti podľa súčasného znenia zákona o EIA, a to bez náhrady. Vypustiť bez náhrady sa má aj paragraf 30 ods. 8 zákona o EIA, podľa ktorého verejnosť, dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj, dotknutý orgán a ďalšie osoby môžu predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,“ priblížila Čaputová.
Za problematické považuje aj zmeny v súvislosti s paragrafom 29
Za problematické prezidentka považuje aj zmeny v súvislosti s paragrafom 29 zákona o EIA, upravujúcim zisťovacie konanie: „Proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, nemožno podať odvolanie.“
Zákon o EIA neobsahuje osobitnú právnu úpravu odvolania, a preto sa pri ňom vychádza zo správneho poriadku. Vylúčenie pôsobnosti správneho poriadku v spomínanom paragrafe podľa hlavy štátu fakticky znamená úplne vypustenie možnosti podať odvolanie voči akémukoľvek rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, pričom práve rozhodnutie v zisťovacom konaní obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona o EIA. Ide tak o kľúčovú časť celého procesu.
„Trendom v európskej judikatúre je rozširovanie procesných záruk dotknutej verejnosti vo vzťahu k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie a participácie v správnych alebo súdnych konaniach,“ upozornila prezidentka. Schválený zákon však obsahuje viacero zmien, ktoré podľa nej znižujú súčasný štandard participácie verejnosti v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Výhrada prezidentky smeruje aj k ustanoveniu Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako príslušného orgánu pre integrované konanie. Tento prevod agendy nie je podľa nej zdôvodnený a ani nie je zrejmé, ako je uvedený orgán na prevzatie agendy kapacitne pripravený. V neposlednom rade hlava štátu namieta aj neurčitosť predmetnej právnej úpravy, keďže napríklad jeden článok schváleného zákona upravuje osobitosti integrovaného konania a v ostatnom sa odvoláva na aplikáciu zákona o EIA a zákona o výstavbe.
Vetovala novelu zákona o štátnej podpore nájomného bývania
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila v piatok Národnej rade (NR) SR na opätovné prerokovanie novelu zákona o štátnej podpore nájomného bývania. Upozornila pritom, že obsahom pôvodného návrhu bol jeden novelizačný bod, ale v rámci druhého čítania bol predložený a schválený pozmeňujúci návrh, ktorý zákon doplnil o 23 ďalších, nesúvisiacich novelizačných bodov.
Tieto zmeny sa týkali úpravy fungovania Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Z povahy a obsahu týchto doplnených novelizačných bodov je zrejmé, že práve tieto sú vecne najzávažnejšie, upozornila hlava štátu. Podľa súčasného znenia zákona sú členmi spomínanej agentúry zakladatelia a investiční partneri, hlasovacie právo v orgánoch agentúry však majú výlučne zakladatelia agentúry. Podľa novelizovaného znenia by mali mať hlasovacie právo aj investiční partneri.
Prezidentka to považuje za podstatnú zmenu, ktorá môže viesť k oslabeniu až zániku vplyvu štátu v rámci hlasovania najmä členskej schôdze agentúry, čo pôsobí nesystémovo, keďže jej zakladateľmi sú výlučne štátne orgány a agentúra ako taká pôsobí v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania.
„Schválený zákon teda vytvoril priestor pre účasť na riadení agentúry subjektom, ktoré budú v zjavnom konflikte záujmov, keďže investiční partneri budú mať záujem viac hájiť predovšetkým subjektívne obchodné záujmy a menej záujem verejný. Zákonodarca sa pritom v schválenom zákone ani len nepokúsil tento zjavný konflikt záujmov relativizovať určitými kontrolnými mechanizmami a brzdami,“ upozornila Čaputová.
Prenesenie voľby členov predstavenstva agentúry na NR SR
Za podstatnú výhradu prezidentka považuje tiež prenesenie voľby členov predstavenstva agentúry na NR SR. Členovia predstavenstva by tak mohli získavať silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je kontrolným orgánom verejnej moci, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci.
„Toto možno považovať za ústavne nesystémový krok, ktorý môže vytvárať nebezpečný precedens, keď výkonná zložka moci bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch,“ dodala hlava štátu.
