oPeniazoch.sk, Redakcia
Aj napriek tomu, že odpadové hospodárstvo nepatrí pre väčšinu z nás práve k najatraktívnejším sektorom, aj táto oblasť sa podieľa na výkone európskej ako aj slovenskej ekonomiky. V dôsledku snahy znižovať záťaž odpadu na životné prostredie si však sektor prešiel v posledných dekádach výraznými zmenami. Vo väčšine európskych krajín tak pokračuje úsilie znižovať objem odpadu, ale aj snaha o jeho efektívnejšie spracovanie. Myslia na prírodu aj Slováci a ako sme na tom s často kritizovanými skládkami?
Podľa posledných dostupných údajov z roku 2021 vyprodukuje priemerná európska domácnosť okolo 527 kilogramov komunálneho odpadu na jednu osobu za rok. Priemerný Európan tak denne vyhodí asi 1,5 kilogramu, informuje správa UniCredit Bank. Pozitívnym trendom však je, že od merania v roku 2014 sa domácnostiam vo väčšine európskych krajín darí množstvo odpadu mierne znižovať alebo aspoň držať na tej istej úrovni. Aj napriek tomu sa objem odpadu za toto obdobie navýšil asi o 10 percent.
„Slovensko i Česko sa pritom zaradili medzi absolútnych lídrov v náraste množstva komunálneho odpadu v zmienenom období, v Česku narástlo jeho množstvo až o 84 %, na Slovensku o 55 %. Nadpriemerné rasty však zaznamenali aj viaceré ďalšie krajiny regiónu strednej a východnej Európy (Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Lotyšsko, či Chorvátsko), ale aj Fínsko, Belgicko či Rakúsko,“ uvádzajú v správe analytici z UniCredit Bank.
Kto vyhadzuje najviac?
Práve spomínaní Rakúšania vedú aj v štatistike vyprodukovaného komunálneho odpadu, keďže ročne vyhodia až 835 kg na obyvateľa, čo je približne 2,3 kg denne. Vysoko nad európskym priemerom sú aj ďalšie vyspelé hospodárstva západnej Európy ako napríklad Nóri (799 kg), Luxemburčania (793 kg), Dáni (769 kg) či Belgičania (755 kg). Slovensko vyprodukuje ročne 497 kilogramov komunálneho odpadu na osobu, čo je síce nad priemerom regiónu strednej a východnej Európy, no stále menej ako je priemer v rámci krajín Európskej únie.
Suverénne najmenej odpadu generujú naopak Rumuni, s ročným priemerným objemom 302 kilogramov, ktorých nasledujú naši severní susedia z Poľska (362 kg), Estónci (395 kg), ako aj naši južní susedia z Maďarska, ktorí ročne vyprodukujú 416 kilogramov odpadu. Pod priemerom Európskej únie sú aj štáty na juhu Európy ako napríklad Portugalsko, Španielsko či Taliansko. Zaujímavý je aj pohľad na sever Európy, kde sa priemernej výške produkcie odpadu vyhýbajú ako jediní Švédi.
„Vo všeobecnosti (až na výnimky) sa ale dá povedať, že s vyššou ekonomickou silou krajiny zvyčajne rastie aj množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu. V niektorých krajinách, najmä menej rozvinutých, môžu ale oficiálne zaznamenaný objem komunálneho odpadu podhodnocovať čierne (nelegálne) skládky,“ upozorňujú analytici UniCredit Bank.
Skládky sú na ústupe
Rovnako ako v prípade objemu vytvoreného odpadu je dôležitý aj spôsob jeho spracovania. S čoraz hlasnejšou debatou o klimatických zmenách sú tak krajiny EÚ nútené spracovávať odpad efektívnejšie ako tomu bolo v minulosti. Jednoznačne najpreferovanejšou voľbou pri narábaní s odpadom je recyklácia a naopak najväčšie znečistenie spôsobuje vyvážanie odpadu na skládky. Aj v tejto oblasti sa však trend uberá pozitívnym smerom, keďže krajiny EÚ vyvážajú na skládky asi o polovicu menej odpadu ako tomu bolo pred 20 rokmi. V roku 2021 tak na skládkach končilo asi 23 percent komunálneho odpadu.
Takmer o polovicu klesol vývoz odpadu na skládky aj na Slovensku, no aj naďalej sa so 42-percentným podielom drží na bezmála dvojnásobných hodnotách v porovnaní s priemerom EÚ. Na podobných hodnotách sa držia aj ostatné krajiny zoskupenia Vyšehradskej štvorky. Česko vyváža na skládky 45 percent odpadu, Maďarsko 52 percent a o niečo lepšie je na tom Poľsko s 39-percentným podielom.
Separujete vo vašej domácnosti odpad?
V rámci únijného spoločenstva sa práve pri skládkovaní komunálneho odpadu vyskytujú najväčšie rozdiely medzi jednotlivými krajinami. „Najväčšie zastúpenie skládok na spracovaní komunálneho odpadu v EÚ nájdeme na Malte (85 %), v Rumunsku (81 %), v Grécku a na Cypre (zhodne 78 %). Skládkovanie už takmer vôbec nepoznajú (menej ako 2 % podiel) v Belgicku, Dánsku, Nemecku, Holandsku, Rakúsku, Fínsku, či Švédsku,“ informuje správa UniCredit Bank.
Recyklujeme čoraz viac
Slovensko zaostáva za priemerom krajín Európskej únie aj čo sa týka spaľovania odpadu, keďže energeticky znehodnocujeme asi iba 8 percent z celkového objemu, zatiaľ čo priemerom v rámci štátov EÚ je 27 percent. Spaľovanie odpadu sa najviac využíva v severských krajinách. Švédi či Fíni takto znehodnotia približne 60 percent komunálneho odpadu.
Tešiť nás môže aspoň to, že Slovensko sa dotiahlo na priemer EÚ pokiaľ ide o recykláciu odpadu. Na Slovensku ako aj v EÚ sa tak týmto spôsobom spracuje 50 percent komunálneho odpadu. Jednoznačne najviac sa recykluje v Slovinsku (78 %), Nemecku (68 %) a Rakúsku (62 %). Naopak najmenej recyklujú Rumuni (12 %), Malťania (13 %) a Gréci (21 %).
Potravín vyhadzujeme málo
Pokiaľ ide o podiel potravín v komunálnom odpade, pozitívnou správou je, že aktuálne tvoria iba malú časť. Domácnosti v rámci EÚ tak ročne vyhodia v priemere 70 kg na osobu. Aj v tomto prípade slovenské a české domácnosti zaostávajú za priemerom EÚ, keďže ročne vyhodia 66 kg respektíve 69 kg potravín. Suverénne najviac plytvajú potravinami domácnosti v krajinách ako Taliansko či Portugalsko, ktoré ročne vyhodia viac ako 100 kg. Na opačnej strane stoja domácnosti v Španielsku a v Slovinsku, kde vyhodia 30 kg respektíve 36 kg potravín ročne.
Nemenej dôležitým je aj údaj o znehodnotení potravín vo výrobno-predajnom procese mimo domácností. Pri započítaní tohto ukazovateľa patria Slovensko a Česko ku krajinám s najmenšou produkciou celkového odpadu, keďže domácnosti spolu s reštauráciami a výrobnou sférou vyprodukujú menej ako 100 kg potravinového odpadu. Potravinovo efektívnejšie sú už iba krajiny ako Slovinsko, Chorvátsko, Švédsko, Španielsko či Maďarsko.
Zaujímavosťou tak je, že zatiaľ čo v priemere EÚ domácnosti tvoria asi polovicu potravinového odpadu, na Slovensku sa tento podiel vyšplhal na dve tretiny a v Česku dokonca na 75 percent. Slovensko tak patrí medzi krajiny s najmenším objemom vyhodených potravín v procese prvovýroby, spracovanie potravín či v reštauráciách a obchode.
