oPeniazoch.sk, ČTK/red
Ruský rozpočet do roku 2023 nevstúpil v najlepšej forme. V januári jeho deficit predstavoval 1,8 bilióna rubľov, čo je v prepočte až 23 miliárd eur. Horší výsledok v januári ruský rozpočet nevykázal minimálne štvrťstoročie. Ruská ropa sa naďalej predáva pod globálne ceny komodity, ekonomika klesá a vojna si pýta čoraz viac peňazí. Zatiaľ na látanie rozpočtových dier stačia rezervy. Britská BBC sa však na svojom ruskojazyčnom webe pýta, ako dlho tieto rezervy vydržia.
Vo fonde národného blahobytu (FNB), čo je hlavná finančná rezerva Ruska, bolo na začiatku februára viac ako 10,8 bilióna rubľov, čo je necelých 140 miliárd eur. Táto suma predstavuje zhruba 7,2 percenta hrubého domáceho produktu krajiny.
Na prvý pohľad sa to zdá veľa. Ale na pozadí pokračujúcej vojny proti Ukrajine a za ekonomickej krízy, ktorú vojna vyvolala, sa ruské rozpočtové rezervy roztápajú pred očami. Pre ilustráciu, na začiatku roka 2022 bolo vo fonde viac ako 13,6 bilióna rubľov.
V januári 2023 ministerstvo financií predalo z fondu čínske jüany a zlato za 38,9 miliardy rubľov – a všetko išlo na plátanie dier v rozpočte. V roku 2022 na tieto ciele išli z fondu asi tri bilióny rubľov, ďalší bilión potom na rôzne investície. Ruské úrady takto často pomáhali firmám, ktoré boli postihnuté krízou.
Tento rok sa situácia sotva zmení. Rozpočet počíta so schodkom takmer troch biliónov rubľov, a to pri cene ropy 70 dolárov za barel. Ruská ropa sa ale odtrhla od svetového trhu kvôli západným sankciám a barel ropy Urals stál v januári oveľa menej, ako počítali vládne prognózy: len 49,48 dolárov za barel. Ak to takto pôjde ďalej, reálny deficit bude oveľa vyšší, ako boli predpoklady.
Z toho vyplýva jednoduchý záver: príjmy rozpočtu zjavne nestačia na všetky výdavky, a tak sa rezervy budú ďalej stenčovať.
Ruské úrady pritom v posledných rokoch viedli veľmi prísnu rozpočtovú politiku. Pred vojnou bol rozpočet vyrovnaný a to počítal s cenou ropy niečo viac ako 40 dolárov za barel. Reálne ceny však boli oveľa vyššie – a prebytok plynul do Fondu národného bohatstva. Terajších skoro 11 biliónov rubľov je výsledok tejto šetrnosti.
Veľká časť v nelikvidných aktívach
Neznamená to však, že Rusi majú teraz jednoducho k dispozícii celú túto obrovskú sumu. Fond národného bohatstva sa totiž delí na likvidnú časť – aktíva, ktoré možno ľahko minúť, napríklad vklady v jüanoch, rubľoch či zlato. Má ale tiež nelikvidnú časť, čo sú vklady do rôznych cenných papierov a investície do spoločností. Použiť túto časť je oveľa ťažšie.
Asi 40 percent existujúceho objemu fondu predstavujú nelikvidné aktíva, ktoré možno ťažko využiť na pokrytie rozpočtového deficitu, vysvetľuje Alexander Isakov z Bloomberg Economics. Likvidná časť fondu sa na začiatku februára výrazne znížila – celkovo ide o 6,3 bilióna rubľov, teda asi 80 miliárd eur.
Ak bude tohtoročný deficit na úrovni troch biliónov rubľov, ako s tým počíta schválený ruský rozpočet, potom jednoduchá matematika hovorí, že rezervy vystačia len na pár rokov. Ekonómovia oslovení BBC majú podobné prognózy.
Likvidná časť stačí na rok či na dva za podmienky, že ruská vláda nebude zvyšovať výdavky a bude pôsobiť v rámci prijatého rozpočtu, myslí si odborníčka na verejné financie moskovskej konzultačnej spoločnosti Economic Expert Group Alexandra Osmolovská-Suslinová. Podobne možný vývoj predpovedá Sofija Donecová z Renessanc Kapital.
Tieto predpovede však majú dôležitú klauzulu. „Stav Fondu národného bohatstva bude priamo závisieť od toho, ako dlho bude pokračovať vojnový konflikt, za akých podmienok sa skončí a tiež od ceny a dopytu po ruských uhľovodíkových surovinách,“ hovorí Osmolovská-Suslinová.
Januárový rozpočtový šok
Má ale Rusko naozaj k dispozícii niekoľko rokov? Miestne ministerstvo financií totiž v pondelok zverejnilo štatistické údaje o januárovom plnení rozpočtu – a bol to celkom šok.
Deficit rozpočtu predstavoval takmer 1,8 bilióna rubľov. Príjmy klesli o viac ako 35 percent oproti ešte mierovému januáru 2022 a príjmy z ropy a plynu sa prepadli o 46 percent. Ešte horšie ale vyzerá situácia s výdavkami – v januári vyleteli nahor skoro o 60 percent na viac ako tri bilióny rubľov.
„Hlavnou príčinou prehĺbenia deficitu sú na január neobvykle vysoké výdavky. Ak by výdavky zostali na vlaňajšej úrovni, schodok by nepresiahol 700 miliárd rubľov,“ myslí si Isakov. Ekonóm označuje rast výdavkov za hlavné riziko pre tohtoročný rozpočet. Ale ani od príjmov nečaká nič dobré: príjmy z ropy a plynu budú oproti prognózam nižšie o pár biliónov.
Do rozpočtu smerujú tiež rôzne vnútorné dane, ktoré môžu klesať, keď podnikanie viazne. V januári sa tieto príjmy taktiež znížili. Ale tu svoju úlohu skôr zohrali byrokratické príčiny – vratky dane z pridanej hodnoty a platby vopred z dane zo zisku. Ekonómovia to zatiaľ pokladajú za dočasný pokles.
Ministerstvo financií ubezpečuje, že januárový kolaps je len dočasný a tvrdí, že výdavky budú v rámci plánovaného rozpočtu. Mnohí ale pochybujú. Napríklad riaditeľ pre investície Loko-Invest Dmitrij Polevoj je presvedčený, že rozpočtový schodok bude na konci roka vyšší, na úrovni zhruba 3,5 či 3,6 bilióna rubľov.
Zabudnutá stabilizácia ruských dôchodkov
Fond národného bohatstva vznikol v roku 2008, keď vtedajší stabilizačný fond vláda rozdelila na dva – Fond národného bohatstva a rezervný fond. Fond národného bohatstva podľa pôvodného zámeru nemal slúžiť na pomoc rozpočtu, ale na stabilizáciu dôchodkového systému, ktorý v Rusku tiež nie je v dobrom stave. Na tieto zámery sa ale dávno zabudlo.
V roku 2018 bol rezervný fond vyčerpaný a jeho zvyšky zliali s Fondom národného bohatstva. Vtedy sa tiež objavilo pravidlo, že príjmy rozpočtu z ceny ropy prekračujúce stanovenú úroveň (v roku 2022 to bolo 44,2 dolára za barel) išli do fondu, ktorý sa ustavične dopĺňal. Znížilo to tiež závislosť kurzu rubľa od ceny ropy.
Prečítajte si tiež
Rusi reagujú na sankcie, produkciu ropy znížia o pol milióna barelov denne
Pred vojnou fungoval rozpočtový systém stabilne: rezervy rástli, deficit neexistoval. Ale vojna tento systém zničila. Takmer hneď po jej vypuknutí sa v Moskve prestali riadiť spomínaným pravidlom a výdavky začali rýchlo rásť.
Úrady sľubovali vypracovať nové rozpočtové pravidlo. Na konci minulého roka sa aj skutočne objavilo, ale vo veľmi osekanej podobe: bol stanovený objem príjmov na úrovni ôsmich biliónov rubľov a všetko, čo túto sumu prevýšilo, malo ísť do rezerv. To sotva bude fungovať.
Ďalšie „vankúše“
Rusko má ešte ďalšie „vankúše“, napríklad rezervy centrálnej banky, ktoré predstavujú skoro 598 miliárd dolárov. Ale tie sú čiastočne zmrazené.
Fond národného bohatstva predstavuje časť rezerv centrálnej banky v zlate a valutách, ale vláda má právo disponovať iba s nimi, hovorí Osmolovská-Suslinová. Vláda si teda môže dodatočne požičať u centrálnej banky, ale len emisne, kedy banka natlačí ruble, čo zvýši infláciu.
Zaujímaš sa o ekonomiku? Vieš písať? Hľadáme práve teba.
Portál oPeniazoch.sk hľadá posily do svojho tímu. V prípade záujmu podrobnosti nájdeš na tejto webovej stránke.
Približne takýmto spôsobom úrady dostávajú z Fondu národného bohatstva prostriedky, ktoré zmrazili západné krajiny. „Centrálna banka jednoducho previedla na ministerstvo financií ruble výmenou za cudzie meny,“ vysvetľuje Polevoj. Všetky operácie sa uskutočnili v súvahe centrálnej banky.
Pravdou je, že aj vláda má rezervu, ale nie je veľká a zvyčajne sa vynakladá na mimoriadne výdavky, aby nenarušili rozpočet. Niektorí ekonómovia sa domnievajú, že v januári tieto peniaze tiež poslúžili na plátanie dier v rozpočte. Celkovo ale nie je v tejto rezerve dosť peňazí, aby financovala rozpočtový schodok.
Čo ak sa fond vyčerpá?
Čo sa stane, keď sa ruský Fond národného bohatstva vyčerpá? Možností moc nie je. Rozpočtová politika sa sprísni a na pokrytie deficitu bude potrebné využívať len príjmy z ropy a plynu a vnútorné pôžičky, hovorí Osmolovská-Suslinová. Ide o to, že úrady obmedzia výdavky – teda tie, ktoré obmedziť môžu. Obmedziť výdavky na obranu a národnú bezpečnosť je takmer nemožné, ale napríklad na rozvoj ekonomiky či vedy to ide. A tiež si štát bude požičiavať u obyvateľov.
Fond národného bohatstva bol zamýšľaný na podporu budúcich generácií a na vyváženie dôchodkového systému. Ale na túto úlohu možno už zabudnúť.
„Zo strategického aktíva sa fond stal skôr zdrojom rýchleho plátania rozpočtových dier,“ hovorí Osmolovská-Suslinová. „Nie je isté, či sa vôbec dožije budúcich generácií, ktorých dôchodkové problémy mal podľa pôvodného zámeru riešiť,“ dodala.
