oPeniazoch.sk, TASR
Dočasné prevzatie kontroly nad divíziami zahraničných bánk v Rusku by nebolo vhodné. Vyhlásila to v piatok guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullina po tom, ako Moskva tento týždeň prevzala kontrolu nad dvoma európskymi štátnymi energetickými firmami.
Prezident Vladimir Putin utorok (25. 4.) neskoro večer podpísal dekrét, ktorým sa ruské aktíva fínskej energetickej spoločnosti Fortumu a nemeckého Uniperu, prevádzkovateľov elektrární v Rusku, dostali pod kontrolu Moskvy. Kremeľ uviedol, že by týmto spôsobom mohol zabaviť viac západných aktív.
„Takéto rozhodnutia by sa mali robiť s veľmi dobrými dôvodmi spojenými so stabilným fungovaním ruskej ekonomiky,“ odpovedala Nabiullina na otázku, či Rusko môže urobiť to isté s bankami. „V bankovom sektore to nepovažujeme za vhodné.“ Zahraničné banky prevzali na domácich trhoch pobočky od ruských veriteľov, ktorých zasiahli rozsiahle západné sankcie proti Moskve po invázii na Ukrajinu vo februári 2022.
Niektoré vrátane ruskej dcéry talianskej banky Intesa Sanpaolo zaznamenali v roku 2022 skokový nárast ziskov. Rakúska Raiffeisen Bank International vygenerovala v minulom roku viac ako polovicu zisku v Rusku. Nabiullina na tlačovej konferencii (po tom, ako ruská centrálna banka v piatok ponechala svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na úrovni 7,5 %) uviedla tiež, že centrálna banka posúdi, na ktoré banky sa bude vzťahovať jednorazová „dobrovoľná“ daň z neočakávaných príjmov.
Vláda ňou chce zaplátať zväčšujúci sa deficit v rozpočte a zmenšujúci sa prebytok bežného účtu. „Nebude to mať žiadny veľký vplyv na finančnú výkonnosť, žiadny vplyv na finančnú stabilitu,“ povedala guvernérka. Druhá najväčšia ruská banka VTB tento týždeň uviedla, že jej strata 7,7 miliardy USD (7,01 miliardy eur) spôsobená sankciami v roku 2022 ju vylúčila z účasti na základe aktuálnej verzie návrhu zákona. Konkurenčná Sberbank už sľúbila, že zaplatí.
