oPeniazoch.sk, Redakcia
Ekonomický cyklus s dlhotrvajúcim obdobím expanzie a krátkou fázou recesie nás sprevádza počas celého nášho života. Pred stovkami rokov to však neplatilo a k aktuálnemu stavu sme sa priblížili až po druhej svetovej vojne. Ako by sa teda tvorcovia hospodárskych politík mali správať, a je aktuálne dôležitejšia ochrana pred recesiami alebo generovanie nových nápadov pre podporu ekonomiky v časoch hojnosti?
Aktuálny moderný hospodársky cyklus, na ktorý sme nabehli až v povojnovom období v druhej polovici minulého storočia, sa vyznačuje viacerými charakteristickými znakmi. Fáza expanzie totiž trvá dlhšie ako tomu bolo v minulosti (v priemere asi 12 rokov), zatiaľ čo obdobie hospodárskeho poklesu má krátke, iba o niečo málo viac ako jednoročné trvanie, píše štúdia Stephena Broadberryho a Jasona Lennarda uverejnená na portáli vox.eu.
Nemenej dôležité je aj to, že pri období expanzie sa priemerný medziročný hospodársky rast pohybuje iba tesne pod 4 percentami, no pri fáze recesie je to iba niečo viac ako 1 percento poklesu. Významnou charakteristikou je aj symetria medzi jednotlivými ekonomikami. Ekonomické cykly sú tak vysoko synchronizované a pri fázach expanzie sa krajiny vzájomne podporujú a naopak, pri problémoch im môže vzájomná prepojenosť pomôcť s tlmením dopadov.
Obdobie veľkej nestability je pravdepodobne za nami
V minulosti tomu však tak nebolo. Ak sa pozrieme niekoľko storočí dozadu, konkrétne do roku 1300 až 1700 a teda obdobia stredoveku a skorého novoveku, hospodársky cyklus vyzeral inak. Predmoderný ekonomický rast totiž trval v priemere asi iba tri roky no a porovnateľnú dĺžku mali aj recesie. Keďže priemerné miery rastu boli podobné mieram poklesu, dá sa tak hodnotiť, že celé národy v dnešnom ponímaní dlhodobo stagnovali.
Navyše vtedajšie štáty, ríše či monarchie sa nepodporovali ani navzájom, preto obdobie ekonomického rastu či poklesu nebolo takmer vôbec synchronizované. Zlom a akýsi prechod na moderný hospodársky cyklus tak prišiel až na začiatku 19. storočia. Fázy jednotlivých štátov sa začali zjednocovať a aj napriek tomu, že posun bol na začiatku iba pomalý, v povojnových obdobiach sa stal čoraz výraznejší.
Môžeme sa obávať recesií menej?
Vo vzdialenej minulosti tak nebol krátky a často nie je veľmi zdravý iba život ľudí, ale aj hospodársky cyklus. Práve 19. storočie tak možno označiť za akýsi zlomový bod, keďže expanzie začali byť dlhšie a hlbšie, zatiaľ čo fázy poklesu kratšie a menej bolestivé. To viedlo k väčšiemu hospodárskemu rastu a k nespochybniteľnému nárastu životnej úrovne populácie.
Dokážeme v budúcnosti ešte viace znižovať negatívne dopady hospodárskych recesií?
Západní ekonómovia s prihliadnutím na veľmi krátke obdobia ekonomického poklesu v druhej polovici minulého storočia odhadujú, že prechod na model rastúcej životnej úrovne je nezvratný. Recesie, ktoré sme zažili v novom miléniu, však tieto predpoklady podkopávajú. Práve preto zostávajú úlohy inštitúcií, ktoré sa starajú o odolnosť pred recesiami, dôležitou súčasťou hospodárskeho rastu, ktorý však nepochybne musí byť podporovaný stále novými nápadmi podporujúcimi expanziu.
