oPeniazoch.sk, ČTK
Poľská centrálna banka v stredu po prvý raz po troch rokoch znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu, a to napriek dvojcifernej inflácii. Urobila tak menej ako šesť týždňov pred voľbami. Rada pre menovú politiku hlavnú úrokovú sadzbu znížila o 0,75 percentuálneho bodu na šesť percent. Centrálna banka o tom informovala v tlačovej správe.
Poľský zlotý sa neskôr prepadol voči euru, okolo 16:55 hod. SELČ k jednotnej európskej mene odpisoval 1,7 percenta. Podobne oslabili poľské akcie, akciový index WIG20 obchodovanie uzavrel poklesom o 2,4 percenta.
Ekonómovia v ankete agentúry Bloomberg čakali pokles úrokov o štvrť percentuálneho bodu. „Je to razantné zníženie,“ konštatoval analytik Marek Dřímal zo spoločnosti Société Générale. „Uvidíme, čo k tomu oznámi centrálna banka, ale trh bude prekvapený,“ dodal. Poľská centrálna banka svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že sa podľa nej inflácia vráti k cieľu rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo.
Rozhodnutie banky podľa agentúry Bloomberg získava pred voľbami, ktoré sa budú konať 15. októbra, politický rozmer. Banka poskytuje ekonomický stimul, aby pomohla vládnej strane Právo a spravodlivosť (PiS) pred parlamentnými voľbami, myslia si niektorí ekonómovia. Miera inflácie v Poľsku sa v auguste podľa Štatistického úradu znížila na 10,1 percenta z júlových 10,8 percenta.
Šéf centrálnej banky sa stal terčom útokov opozície
Guvernér poľskej centrálnej banky Adam Glapiński tento mesiac uviedol, že banka by v septembri mohla prikročiť k zníženiu úrokových sadzieb, ak inflácia zostúpi pod desať percent. Šéf centrálnej banky sa stal terčom útokov opozície kvôli vysokej inflácii a svojim úzkym väzbám na PiS, ktorá sa usiluje o tretie funkčné obdobie.
Poľská ekonomika v hodnote 680 miliárd dolárov javí známky oslabovania. Mzdy a priemyselná výroba po poklese v druhom štvrťroku vykazovali v lete horšie výsledky, ako sa očakávalo.
„Podľa môjho odhadu hrozí, že sa trend obráti a inflácia sa znovu zvýši,“ napísal na sieti X, niekdajšom twitteri, ekonóm Wojciech Paczos, ktorý pôsobí na Cardiffskej univerzite. „Rovnako hrozí, že (centrálna banka) po voľbách toto rozhodnutie zmení a vráti sa k zvyšovaniu úrokových sadzieb,“ dodal. „Podľa mňa ide o stopercentne politické rozhodnutie, ktoré nie je podložené ekonomickou logikou,“ uzavrel.
