oPeniazoch.sk, Redakcia
Slováci často sami seba označujú v porovnaní s ostatnými štátmi v Európe ako chudobných príbuzných. Faktom však je, že ich majetok je porovnateľný dokonca aj s takými Holanďanmi či Nemcami. Navyše, čo sa výšky majetku týka, sme si rovnejší ako mnohí iní. Dôležitým faktorom je v tomto prípade najmä vlastníctvo nehnuteľností.
Podľa výsledkov celoeurópskeho Zisťovania o financiách a spotrebe z roku 2021 sú slovenské domácnosti o 20 percent chudobnejšie ako je priemer eurozóny. Väčšinu majetku Slovákov tvoria nehnuteľnosti, vďaka ktorým v posledných rokoch zbohatli najviac. Práve vysoká miera vlastníctva nehnuteľností nám dopomáha aj k najnižšej majetkovej nerovnosti v Európe. V ktorej krajine sú však ľudia najbohatší?
Najmajetnejšie domácnosti spomedzi krajín Európskej únie sú v Luxembursku. Priemerná domácnosť v krajine totiž vlastní majetok v hodnote 717,7 tisíc eur. Naopak najchudobnejšie domácnosti sú v Lotyšsku, ktoré vlastnia majetok iba na úrovni 31,3 tisíc. Aj Slovensko však za priemerom eurozóny, ktorý je 123,5 tisíc, mierne zaostáva, hodnotia v komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS). S mediánovým čistým bohatstvom 97 tisíc eur je Slovensko v skupine krajín s Portugalskom, Českom či Gréckom.
Výrazne odlišná je však štruktúra bohatstva v jednotlivých krajinách. Krajiny východnej a strednej Európy, do ktorých patrí aj Slovensko, majú svoje finančné prostriedky uložené najmä v hlavnom bývaní, ktoré tvorí väčšinu majetku. Naopak krajiny ako Španielsko či Nemecko majú svoj majetok rozložený rovnomernejšie.
Zbohatli sme najmä vďaka nehnuteľnostiam
"V období 2017 až 2021 zohrávalo zvyšovanie cien nehnuteľností dôležitú úlohu pre rast bohatstva vo viacerých európskych krajinách. Platí to tak pre krajiny s vyššou váhou hlavného bývania domácností v rámci portfólia aktív (napr. Slovensko), ako aj pre krajiny s jeho nižšou dôležitosťou," hodnotia analytici NBS. V krajinách ako Rakúsko, Lotyšsko či Taliansko sa však majetok zhodnocoval efektívne aj prostredníctvom finančných aktív.
Vysoký podiel vlastníctva nehnuteľností síce pomáha slovenskému obyvateľstvu zhodnocovať majetok, no prináša aj svoju obeť. Rovnako ako krajiny strednej a východnej Európy aj slovenské domácnosti z tohto dôvodu disponujú iba malou finančnou rezervou a nízkym podielom likvidnejších aktív v pomere ku hrubým ročným príjmom. To sa môže domácnostiam vypomstiť najmä pri rýchlom raste mesačných splátok hypoték či neočakávaných životných udalostiach.
Hypotékou je zaťažená každá druhá mladá domácnosť
Asi nikoho neprekvapí, že iba málo mladých domácností si môže dovoliť financovať bývanie z vlastných zdrojov. Aj preto je na Slovensku hypotekárnym úverom zaťažená každá druhá domácnosť vo veku 25 až 44 rokov, čo je jeden z najvyšších podielov spomedzi krajín Európy.
Zaujímavosťou je, že aj napriek tomu, že slovenské domácnosti sa zaraďujú medzi takmer priemerne bohaté krajiny, pokiaľ ide o majetkové pomery, príjmami za priemerom eurozóny pomerne výrazne zaostávame. Dá sa tak konštatovať, že aj napriek nižším príjmom sa Slovákom darí akumulovať majetok pomerne efektívne.
Pozitívnou správou je, že Slovensko si aj naďalej udržuje veľmi nízku mieru ekonomickej nerovnosti medzi obyvateľmi, čo je spôsobené najmä výraznou mierou vlastníctva nehnuteľností. Najmenej rovnomerne je bohatstvo rozdelené v krajinách ako Nemecko, Estónsko či Rakúsko, naopak najmenšia majetková nerovnosť bola zaznamenaná práve na Slovensku. Tá sa dokonca medzi rokmi 2017 a 2021 ešte o niečo zmenšila. Keďže Slováci sú dlhodobo viazaní na vlastníctvo svojho bývania, majetkové nerovnosti sú vytvárané najmä aktívami, ktoré majú na celkovom bohatstve nižší podiel.
