oPeniazoch.sk, TASR
Konsolidácia verejných financií SR musí byť udržateľná. Podmienkou tejto udržateľnosti je popri zodpovednej rozpočtovej politike aj postupná transformácia na nový rastový model slovenskej ekonomiky. Upozornila na to skupina ekonómov pod vedením bývalej ministerky financií Brigity Schmögnerovej v Návrhu opatrení pre sociálnodemokratický vládny program na obdobie rokov 2023 – 2027. Sociálnodemokratická transformácia na nový model rastu zahŕňa podľa nich environmentálnu transformáciu, vrátane zmien v energetike a adaptácie na klimatické zmeny, prechod na zelený a inovatívny priemysel, ako aj sociálnu transformáciu.
„Transformácia bude investične náročná. Najťažšou úlohou v prvých rokoch bude preto zvoliť tempo a rozsah konsolidácie tak, aby nepriniesla nežiaduce sociálne dôsledky, hospodársku recesiu a zároveň aby sa transformácia na nový rastový model neodkladala,“ zdôraznili. V návrhu predstavili viaceré opatrenia na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu, ktoré by podľa nich mali pomôcť ozdraveniu verejných financií. Navrhujú napríklad prehodnotenie zvýšeného daňového bonusu, ktorý sa ukázal ako diskriminačný a zvýhodňujúci vyššie príjmové skupiny. Štátne investičné stimuly by sa zase mali zamerať iba na tie firmy, ktoré pomôžu realizovať transformáciu na nový rastový model. Kritériom by už nemala byť zamestnanosť.
Pomoc s cenami energií domácnostiam by sa mala limitovať do výšky spotreby priemernej domácnosti. „Pomoc s cenami energií podnikateľskej sfére (hlavne veľkým podnikom) viazať na opatrenia smerujúce do znižovania energetickej náročnosti, dekarbonizácie a využitia OZE v kombinácii vlastných prostriedkov s prostriedkami z fondov EÚ, plánu obnovy a Environmentálneho fondu na to určenými,“ priblížili ekonómovia. Zvyšovanie nepriamych daní v prospech znižovania tých priamych nie je podľa nich sociálnodemokratické riešenie, a preto ho odmietajú. Výnimkou môže byť spotrebná daň na alkohol a tabak. Naopak, navrhujú opätovné zavedenie progresívnej dane z príjmu pre fyzické osoby.
Vláda by mala zvážiť vyššiu daň pre vysoko príjmové podniky, prípadne daň z neočakávaných ziskov. Podporujú tiež zavedenie dorovnávacej dane pre nadnárodné spoločnosti na úrovni 15 %. Obnoviť by sa podľa ľavicových ekonómov mala tzv. trojdaň, teda z dedičstva, darovania a prevodu nehnuteľností. „Daň z dedičstva by mala byť progresívnou daňou, aby nezaťažovala dedičov so zdedeným majetkom pod určenou cenou,“ vysvetlili. Nastavenie dane z nehnuteľností by podľa nich malo rešpektovať sociálnu štruktúru spoločnosti. Presadzujú aj environmentálnu daňovú reformu. „Reforma by mala zaviesť progresívnu environmentálnu daň.
Treba rátať s postupným, ale plánovaným zvyšovaním poplatkov spojených s intenzívnym používaním fosílnych palív, až k ich eliminácii z energetického mixu,“ konštatovali ekonómovia. Pripomenuli tiež potrebu novelizovať zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. dlhovú brzdu. Navrhujú prejsť na sledovanie čistého verejného dlhu, zmeniť sankčné pásma aj s nimi spojené sankcie a prehodnotiť kompetencie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Nová vláda by mala podľa sociálnodemokratických ekonómov pripraviť dôveryhodný plán znižovania dlhu štátu. V tejto súvislosti však odsudzujú „kampaň o gréckej ceste a neudržateľnosti verejných financií, ktoré znižujú kredibilitu Slovenska na finančných trhoch“. Navrhujú tiež zvážiť efektívnosť predaja štátnych dlhopisov fyzickým osobám.
