oPeniazoch.sk, Redakcia
Zvyšovanie úrokových sadzieb v Európe je zdá sa už minulosťou a očakáva sa, kedy sa začnú sadzby skôr znižovať. Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok opäť potvrdila svoje doterajšie nastavenie menovej politiky a úrokové sadzby podľa očakávania nezmenila.
O zachovaní úrokových sadzieb na súčasnej úrovni rozhodli na zasadnutí guvernéri centrálnych bánk eurozóny. Sadzby tak zostávajú na rovnakej úrovni už tretíkrát po sebe, a to po ich historicky najstrmšom zvýšení s cieľom dostať pod kontrolu rast cien.
Predstavitelia ECB už opakovane signalizovali, že sa nebudú ponáhľať so znižovaním nákladov na pôžičky napriek pokroku pri spomaľovaní inflácie.
Prezidentka banky Christine Lagardová napríklad minulý týždeň uviedla, že úrokové sadzby pravdepodobne dosiahli svoj vrchol, ale je príliš skoro deklarovať víťazstvo v boji s infláciou. Poukázala pritom na ekonomickú neistotu a možný vplyv rastúcich miezd na cenové tlaky.
Základná úroková sadzba v eurozóne, teda aj na Slovensku, pre hlavné refinančné operácie tak zostane naďalej na úrovni 4,5 %. Sadzbu pre depozitné operácie centrálna banka rovnako ponecháva na úrovni 4 % a úroková sadzba pre jednodňové refinančné operácie zostáva na úrovni 4,75 %.
Pozrite si tlačovú konferenciu po rokovaní Rady guvernérov ECB (naživo vo štvrtok 25. januára o 14:45)
Očakávaný začiatok znižovania základných sadzieb, resp. ich samotné zníženie by sa mali postupne prejaviť aj vo výške úrokových sadzieb na nových úveroch a vkladoch.
Pri znižovaní sadzieb do hry vstupujú aj ďalšie faktory
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš však upozorňuje, že v prípade Slovenska môže mať zásadný vplyv na trhové sadzby aj vývoj nášho ratingu. Ten môže ovplyvniť požadované výnosy na našich štátnych dlhopisoch aj výšku rizikovej prirážky (t.j. spreadu – rozdielu) voči nemeckým dlhopisom.
„V prípade ďalšieho negatívneho vývoja slovenského ratingu možno očakávať, že dynamika zmeny sadzieb bude u nás, v porovnaní s vývojom na základných sadzbách ECB, rozdielna. Neúmerné dodatočné daňové zaťaženie bankového sektora bude mať na vývoj úročenia vkladov aj úverov tiež vplyv,“ upozorňuje Kočiš.
Rozhodne podľa vás ECB o znížení sadzieb ešte v prvom polroku tohto roka?
ECB v súvislosti s rozhodnutím nezmeniť nastavenie úrokových sadzieb konštatuje, že aktuálne informácie celkovo potvrdzujú jej predchádzajúce hodnotenie strednodobého vývoja inflácie.
"Odhliadnuc od rastového bázického efektu na celkovú infláciu, ktorý súvisí s cenami energií, pokračuje klesajúci trend základnej inflácie, pričom predchádzajúce zvyšovanie úrokových sadzieb sa i naďalej výrazne premieta do podmienok financovania. Prísne podmienky financovania tlmia dopyt, čo pomáha znižovať infláciu," konštatujú bankári.
Súčasné nastavenie pomáha dosiahnuť cieľovú hodnotu inflácie
Rada guvernérov tvrdí, že je odhodlaná zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Na základe svojho aktuálneho hodnotenia Rada guvernérov usudzuje, že kľúčové úrokové sadzby ECB sú na úrovni, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k dosiahnutiu tohto cieľa.
"Budúce rozhodnutia Rady guvernérov zabezpečia nastavenie jej menovopolitických sadzieb na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude potrebné," avizujú predstavitelia ECB.
Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa Rada guvernérov bude naďalej riadiť aktuálnymi údajmi. Ďalšie rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.
Reinvestície v rámci programu nákupu aktív by sa mali postupne ukončiť
Centrálna banka zároveň konštatuje, že objem portfólia programu nákupu aktív sa postupným a predvídateľným tempom znižuje, keďže eurosystém už istinu zo splatených cenných papierov nereinvestuje v plnej výške.
Počas prvého polroka tohto roka plánuje ECB pokračovať v reinvestovaní istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci spomínaného programu v plnej výške. Počas druhej polovice roka očakáva redukciu portfólia priemerným tempom 7,5 miliardy eur za mesiac. Na konci roka Rada guvernérov mieni reinvestície v rámci programu nákupu aktív ukončiť.
