Skúsenosti naznačujú potrebu zmeny v implementácii eurofondov

Skúsenosti s eurofondovými projektmi na Slovensku naznačujú potrebu zmeny v ich implementácii. Vyplýva to z aktuálnej analýzy vypracovanej analytikmi úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska (NBS). Upozornili, že v tomto roku končí čerpanie tretieho programového obdobia a z vyše 14 miliardového rozpočtu Slovensko využilo zatiaľ dve tretiny. Do konca roka tak musíme vyčerpať viac ako 5 miliárd eur.

 Na základe skúseností z praxe je podľa analytikov reálne čerpanie takmer dvojnásobne dlhšie ako pôvodný plán projektu. Toto podľa nich podporuje doterajšiu skúsenosť s opatrnosťou v očakávaniach najmä od verejných investícií. „Potrebujeme zlepšiť manažovanie projektov, aby sme vedeli efektívne a včasne implementovať investičné projekty. Neschopnosť v tomto smere sa v konečnom dôsledku premieta v nerovnomernom čerpaní eurofondov a napokon aj v slabom tempe dobiehania rozvinutejšej časti Európy,“ zdôraznili.

Z rozpočtu EÚ bolo pre Slovensko vyčlenených 14,5 miliardy eur

Pripomenuli, že z rozpočtu EÚ bolo pre Slovensko vyčlenených 14,5 miliardy eur. „Dočerpávanie fondov pre regionálny rozvoj z tretieho programového obdobia 2014 až 2020 sa končí v aktuálnom roku 2023. Doteraz sa podarilo využiť 67 %. Do decembra zostáva ešte tretina fondov, viac ako 5 miliárd eur. V súčasnosti sú prostriedky plne zazmluvnené s prijímateľmi pomoci,“ priblížili analytici NBS. Rozhodujúcim faktorom úspešného ukončenia tretieho programového obdobia tak bude dynamika realizačnej fázy projektov.

Najviac sa podľa nich investuje do infraštruktúry v doprave a životnom prostredí (spolu 39 %), do transformácie ekonomiky pätina zdrojov a o niečo menej do modernizácie verejnej správy. „Relatívne významná časť sa zameriava na sociálny a ľudský kapitál – spolu 23 % pre trh práce, sociálnu inklúziu a vzdelávanie,“ doplnili.

Upozornili, že okrem pôvodných priorít sa medzičasom časť zdrojov realokovala na protipandemické opatrenia a z toho najviac na udržanie pracovných miest. Tieto výdavky však pôsobili skôr ochranne a stabilizačne než rozvojovo pre zlepšenie kvalifikácie pracovnej sily a účasti na trhu práce.

Vláda plánuje časť zdrojov použiť na opatrenia zamerané na pomoc ekonomike zasiahnutej vysokými cenami energií

„Okrem toho vláda plánuje časť zdrojov použiť na opatrenia zamerané na pomoc ekonomike zasiahnutej vysokými cenami energií. Takéto využitie je obhájiteľné v prípade, že by Slovensko inak o tieto zdroje trvalo prišlo. Približne 15 % fondov je viazaných na projektoch s nulovým čerpaním,“ poznamenali analytici centrálnej banky.

Štvrté programové obdobie pre roky 2021 až 2027 a najmä Plán obnovy prinášajú podľa nich nové príležitosti financovania. „Tie sú sprevádzané určitou mierou implementačného optimizmu. Na naplnenie očakávaní však bude potrebný zásadný posun v schopnosti včas a efektívne realizovať investície, ktorých cieľom je zlepšovanie života v regiónoch a zrýchlenie dobiehania rozvinutejšej časti Európy,“ dodali analytici.

Viac o téme: eurofondy , Európska únia EÚ , financovanie , Slovensko

Súvisiace články

Aktuálne správy