Pavol Majher, analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
V prípade prijatia medializovaného navýšenia 13. dôchodku o 300 eur s dopadom 440 miliónov eur by sa deficit bez jednorazových vplyvov vyšplhal na veľmi vysokých 4,5 percenta HDP, t.j. Maastrichtské 3-percentá HDP by boli prekročené o 1,8 miliardy eur. Výrazne by sa tak nenaplnili zámery ministerstva financií udržať „bezkrízovú časť deficitu“ v akceptovateľnej výške, píše v blogu analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Pavol Majher.
Podľa poslednej prognózy Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ) zverejnenej v rámci rozpočtového semaforu na konci októbra by mal schodok verejnej správy v roku 2023 dosiahnuť 6,8 mld. eur (5,6 percenta HDP). To je výrazne menej ako 7,9 mld. eur (6,4 percenta HDP) predpokladaných v rozpočte schválenom na tento rok. Na základe pozitívnej odchýlky bolo riziko prekročenia cieľov rozpočtu vyhodnotené ako nízke a rozpočtový semafor svieti na zeleno.
Pozitívny rozdiel prognózy KRRZ voči rozpočtovanému deficitu dosahuje úroveň 1,1 mld. eur. Výška pozitívnej odchýlky môže vytvárať dojem, že v rozpočte je dostatok zdrojov na financovanie nových opatrení, ktoré by bolo možné realizovať ešte v priebehu tohto roka. Avšak nižší ako rozpočtovaný deficit neznamená, že ide o reálnu finančnú rezervu, ako sa to niekedy môže zdať z verejnej debaty. Nižší deficit znamená len o niečo menší nárast už tak rýchlo rastúceho verejného dlhu. V tomto blogu si uvedieme tri dôvody, prečo by na základe nižšieho deficitu oproti rozpočtu nemali byť v závere roku 2023 prijaté nové opatrenia navyšujúce verejné výdavky, ak na ich financovanie nie sú zároveň zabezpečené dodatočné príjmy alebo úspory.
Prvým dôvodom je, že k lepšiemu výsledku hospodárenia vo výraznej miere prispievajú úspory v energokompenzáciách. Ako upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom príspevku, náklady na kompenzácie zvýšených cien energií v odhadovanom deficite predstavujú 1,8 mld. eur. „Krízová“ rezerva vytvorená v schválenom rozpočte však navyšovala schodok až o 3,4 mld. eur. Úspora vzniká z dôvodu nižšieho čerpania schém oproti pôvodným predpokladom (0,5 mld. eur vďaka nižším cenám plynu na trhu EÚ) a predovšetkým vďaka refundácií veľkej časti nákladov z EÚ fondov (1,1 mld. eur), s ktorou pôvodný rozpočet nerátal. Vo výsledku je tak konečný dopad týchto výdavkov na deficit takmer polovičný.
Deficit verejnej správy v roku 2023 (v mil. eur)
Úsporu v nákladoch na energokompenzácie však nie je možné automatický považovať za voľný zdroj financovania pre iné výdavky. Špeciálna jednorazová krízová rezerva v schválenom rozpočte bola vytvorená výlučne so zámerom finančného krytia predpokladaných negatívnych dopadov extrémneho rastu cien energií, pričom jej výška bola stanovená konzervatívne na základe predpokladu o pretrvávajúcich vysokých cenách. Keďže sa výsledné čerpanie vyvíja pozitívnejšie, nečerpané zdroje by sa mali ušetriť a v plnej miere premietnuť do zníženia deficitu a nie minúť na iné „nekrízové“ výdavky. Ako vidieť z grafu, už teraz sa očakáva prekročenie rozpočtového deficitu očisteného o náklady na energopomoc o približne 500 mil. eur. V prípade prijatia medializovaného navýšenia 13. dôchodku o 300 eur (dopad 440 mil. eur) by odhad deficitu mimo energetickej krízovej pomoci už presahoval schválený rozpočtový deficit o viac ako 900 mil. eur.
Druhým dôvodom je špecifická povaha zdrojov v oblastiach verejných financií, ktoré prispievajú k nižšiemu deficitu oproti rozpočtu. Väčšina pozitívnych odchýliek od rozpočtu, mimo energopomoci, je iba odsunutím výdavkov či nákladov do budúcnosti. Ako KRRZ komunikovala v rámci októbrového odhadu, k poklesu schodku vo výraznej miere prispievajú vzťahy s EÚ (758 mil. eur), ďalej pozitívny vplyv úrokových výnosov a nákladov (405 mil. eur) a pomalšie čerpanie kapitálových výdavkov v štátnom rozpočte (322 mil. eur). Pri vzťahoch s EÚ zlepšuje deficit predovšetkým úspora vo výdavkoch na spolufinancovanie a na DPH uhradenú k zdrojom z Plánu obnovy. Zároveň pri úrokoch hrajú dôležitú rolu mimoriadne úrokové výnosy z dôvodu rastu úrokových mier.
Odhad salda verejnej správy v roku 2023 – rozdiely oproti rozpočtu (konsolidované, v mil. eur)
Pri všetkých týchto položkách, ktoré znižujú deficit oproti rozpočtu, platí, že sa týkajú účelovo vymedzených výdavkov (EÚ, kapitálové výdavky) alebo príjmov (úroky), ktoré by nemali slúžiť ako zdroj krytia pre dodatočné výdavky v iných oblastiach. Úspora vo výdavkoch na spolufinancovanie vyplýva z pomalšieho než predpokladaného čerpania EÚ fondov alebo Plánu obnovy, a tým pádom bude potrebné ušetrené zdroje vynaložiť v nasledujúcich rokoch v súlade s vývojom príslušných projektov. Pri kapitálových výdavkoch to platí rovnako: nižšie výdavky znamenajú pomalšiu realizáciu projektov v tomto roku, avšak aby v najbližšom období nedošlo k zrušeniu projektov a prepadnutiu zdrojov, bude potrebné tieto úspory zachovať a presunúť do nasledujúcich rokov. V každom prípade platí, že nejde o voľné zdroje pre použitie na mimoriadne výdavky v iných oblastiach.
Samostatnou kapitolou sú mimoriadne úrokové výnosy z držania vysokého objemu likvidity na medzibankovom trhu. Tento pozitívny príspevok vyplýva z prudkého nárastu úrokových sadzieb, tieto sa však zároveň premietajú aj do vyššieho úročenia štátneho dlhu. Vzhľadom na princípy metodiky ESA 2010 sa dopad na úrokové výdavky neprejaví okamžite, ale v rámci najbližších rokov, kedy bude realizovaná refinancovanie emisií štátneho dlhu. Pozitívny vplyv úrokov na deficit 2023 by sa tak mal zohľadňovať komplexne spolu s výraznými negatívnymi dopadmi na deficity verejnej správy v nasledujúcich rokoch.
Tretím dôvodom pre obozretnú fiškálnu politiku v závere roka 2023 je, že z historického pohľadu je úroveň deficitu naďalej veľmi vysoká. Napriek pozitívnemu vývoju voči rozpočtu je deficit verejnej správy v roku 2023 odhadovaný vo výške 5,6 percenta HDP vyšší ako schodky v rokoch 2020 a 2021 zaťažené pandémiou a nákladmi na jej riešenie. Táto úroveň deficitu je najvyššia od roku 2010, kedy boli verejné financie na Slovensku zasiahnuté dopadmi finančnej krízy. Zároveň platí, že podľa aktuálnej prognózy Európskej komisie máme najvyššiu úroveň schodku v rámci eurozóny. Vo výsledku tak stav verejných financií nemôžeme vôbec považovať za bezproblémový, naopak jeho zlepšenie bude vyžadovať hospodárnosť pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Najmenej bolestivá cesta k zdravším verejným financiám je zodpovedné nakladanie s nimi, čo zahŕňa ušetrenie pozitívnych prekvapení, ako napríklad nižšieho dopadu energokompenzácií na deficit, aj vďaka prefinancovaniu eurofondami.
Historický vývoj salda hospodárenia verejnej správy (v % HDP)
Schodok rozpočtu je vysoký aj napriek postupnému ústupu dopadov energetickej krízy. Ministerstvo financií pri navrhovaní tak vysokého deficitu v rozpočte na rok 2023 argumentovalo, že deficit bez dočasných efektov[1] sa medziročne takmer nezmení v porovnaní s rokom 2022, pričom nebude ďaleko od maximálne povoleného Maastrichtského kritéria deficitu na úrovni 3% HDP. Už v súčasnosti deficit bez jednorazových vplyvov odhadujeme na úrovni 4,1 percenta HDP. V prípade prijatia medializovaného navýšenia 13. dôchodku o 300 eur (dopad 440 mil. eur) by sa deficit bez jednorazových vplyvov vyšplhal na veľmi vysokých 4,5 percenta HDP, t.j. Maastrichtské 3 percentá HDP by boli prekročené o 1,8 mld eur. Výrazne by sa tak nenaplnili zámery MF SR udržať „bezkrízovú časť deficitu“ v akceptovateľnej výške.
Text bol pôvodne publikovaný na webe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
[1] Pod dočasnými efektmi sa v rozpočte rozumela cyklická zložka salda, ďalej dočasné opatrenia na kompenzáciu cien energií, dočasné vplyvy pandémie a ostatné dočasné vplyvy.
