oPeniazoch.sk, ČTK
Členské krajiny Európskej únie sa dnes prvýkrát nezhodli na reforme trhu s energiami, ktorá má predísť opakovaniu vlaňajšieho rekordného zdražovania elektriny. Unijným ministrom energetiky sa nepodarilo prekonať rozdiely v názoroch na podporu uhoľných elektrární či na možnosti regulovať ceny.
Skupina krajín vrátane Nemecka a Talianska sa podľa diplomatických zdrojov ČTK po vyše osemhodinovom rokovaní postavila proti návrhu, k ktorého doladeniu by sa tento piatok mali vrátiť veľvyslanci členských krajín. Ak sa štátom na druhý pokus dohoda podarí, budú v druhej polovici roka o konečnej podobe pravidiel vyjednávať s poslancami Európskeho parlamentu.
Európska komisia (EK) v marci v reakcii na vlaňajšiu energetickú krízu prišla s návrhom úprav fungovania energetického trhu. Časť najmä juhoeurópskych krajín požadovala zásadnú reformu vrátane oddelenia cien plynu a elektriny, po tlaku skupiny štátov na čele s Nemeckom však zmeny nebudú také výrazné.
Návrh, ktorý majú ministri na stole, počíta s povinným rozšírením ponuky kontraktov pre domácnosti aj firmy zaručujúcou aj zmluvy s pevnou cenou elektriny. Podiel dlhodobých zmlúv prispievajúcich k cenovej stabilite by sa mal na trhu zvýšiť. Popri dlhodobých kontraktoch majú dôležitú úlohu zohrať aj takzvané rozdielové zmluvy pri verejnej podpore investícií do výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a jadra. Tie majú zaručiť pevné ceny elektriny a tiež čiastočne znížiť vplyv ceny plynu na ich tvorbu.
Odpor proti podpore uhlia
Výraznejší problém bol podľa diplomatov pri dočasnej podpore uhoľných elektrární, ktoré majú krajinám s nedostatkom výroby z jadrových či obnoviteľných zdrojov zaručiť núdzovú kapacitu výroby energie a predísť výpadkom jej dodávok pre spotrebiteľov. Návrh švédskeho predsedníctva, ktorý vyšiel v ústrety najmä Poľsku značne závislému od uhlia, sa nepáčil mnohým členským štátom, ktoré podporujú podporu výlučne pre bezemisné zdroje energie.
Zástupcovia Nemecka, Rakúska alebo Španielska pred rokovaním dávali najavo, že sa nemienia so ústretovosťou k uhliu zmieriť. Napríklad nemecký minister hospodárstva a klímy Robert Habeck vyhlásil, že je v rozpore s klimatickými cieľmi EÚ.
„Ak majú niektoré krajiny pocit, že táto výnimka pomôže k zabezpečeniu ich energetickej bezpečnosti, tak tomu rozumiem,“ povedal naproti tomu novinárom český minister priemyslu Jozef Síkela. Dohoda podľa neho prinesie stabilné ceny aj pre domácnosti a firmy v Česku, ktoré s jej uzavretím v navrhnutej podobe nemalo problém.
Nezhody aj pri prípadnej cenovej regulácii
V ceste však popri uhoľných elektrárňach stál aj spor o možnosť regulovať ceny v prípade ich výrazného nárastu. Zástupcovia vlád sa nedohodli na podmienkach, za ktorých by členské krajiny mohli na obmedzenie cien siahnuť bez toho, aby museli v rámci pravidiel štátnej pomoci žiadať o povolenie Európsku komisiu. Proti návrhu sa nakoniec popri Nemecku a Taliansku postavili ešte Rakúsko, Belgicko a Maďarsko, ktoré mali dostatočnú váhu na jeho zablokovanie.
Prečítajte si tiež
Kažimír: Oddych najskôr po prázdninách (komentár)
K reforme sa koncom týždňa vrátia veľvyslanci členských štátov, ktorí by podľa diplomatov mohli dojednať kompromisný text bez potreby zvolávať ďalšie ministerské rokovania. Definitívnu podobu pravidiel určí až vyjednávanie s europoslancami, ktoré by podľa optimistických scenárov mohlo byť hotové do konca roka.
