Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska
Nad minulotýždňovým rozhodnutím pokračovať vo zvyšovaní základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky, nebolo treba dlho rozmýšľať.
Pri pohľade na očakávaný vývoj inflácie v eurozóne, ale aj na Slovensku, v najbližších dvoch rokoch nič iné ako pokračovanie sprísňovania nastavenia menovej politiky neprichádza do úvahy. Júnovým zvýšením o 25 bázických bodov (0,25 %) sa nič nekončí. Minimálne v júli bude potrebné doručiť ďalšie rovnaké zvýšenie, aby sme sa posunuli viac do reštriktívneho prostredia.
Uvedomujem si, spoločne so svojim kolegami, negatívny vplyv rastúcich úrokov na domácnosti a firmy. To, za koľko si vedia požičať a či sa vôbec dostanú k úveru v banke. Vysoká inflácia je však oveľa väčším strašiakom a ak neurobíme všetko, čo je potrebné, ľudia a ekonomika budú trpieť oveľa viac a oveľa dlhšie.
Problémom sú aj naďalej riziká, pri raste smerom nadol a pri inflácii smerom nahor. Inflačné riziká smerom nahor sú citeľné a súvisia so situáciou na trhu práce, s cenami potravín a v neposlednom rade s maržami obchodníkov.
Neskončili sme. Osobne čakám na september, kedy by sme už mohli mať ucelenejší pohľad a analýzu o kumulatívnom účinku našich opatrení na infláciu a ekonomiku. Riziko, že sme ešte neurobili dosť, je naďalej väčšie než to, že by sme to prepálili.
Takmer by som zabudol. Fiškálna politika v mnohých krajinách Európy, vrátane Slovenska, nie je práve to, čo nám pomáha v boji s vysokou infláciou. Skutočne by som nerád skončil v situácii, že budeme (mám na mysli Európsku centrálnu banku) musieť reagovať na neochotu opustiť plošné opatrenia idúce proti našim opatreniam dostať infláciu tam, kam treba.
Júl je pre mňa jasný. Pre september pre mňa nie je jasné nič. Snáď iba to, že v zmysle nášho mandátu musíme nemilosrdne bojovať s vysokou infláciou.
Čo teda bude ďalej, povedia dáta a aktualizovaný výhľad.
Komentár pôvodne publikovaný na webe Národnej banky Slovenska.
