oPeniazoch.sk, ČTK
Dva kruhové plaváky s úhľadnými radmi solárnych panelov umiestnené v čínskych vodách Žltého mora, ktorými zmietajú vlny vysoké až desať metrov, začali koncom minulého roka vyrábať elektrinu. Plaváky umiestnené zhruba 30 kilometrov od pobrežia provincie Šan-tung sú dôležitým krokom k ďalšiemu prelomu v oblasti čistej energie, píše agentúra Bloomberg.
Experiment spoločnosti State Power Investment, najväčšieho čínskeho developera obnoviteľnej energie, a nórskej spoločnosti Ocean Sun je jedným z najvýznamnejších testov solárnej technológie na mori. To by mohlo byť v tomto odvetví potenciálne pokrok, ktorý by umožnil umiestniť obnoviteľné zdroje na hladinu mora. Regiónom, kde je plocha pre umiestnenie solárnych panelov na pevnine obmedzená, by pomohol urýchliť prechod od fosílnych palív.
Väčšina počiatočných testov solárnych panelov na mori sa týkala malých systémov. Stále je potrebné prekonať množstvo problémov, vrátane vyšších nákladov a vplyvu koróznych solí alebo ničivých vetrov. Napriek tomu sú vývojári čoraz viac presvedčení, že solárne elektrárne na mori sa môžu stať novým významným segmentom obnoviteľnej energie.
Uplatnenie tejto technológie je prakticky neobmedzené
Uplatnenie tejto technológie je prakticky neobmedzené, pretože v mnohých regiónoch existujú obmedzenia týkajúce sa využitia pevniny, vrátane častí Európy, Afriky a Ázie spolu s lokalitami, ako je Singapur, uviedol generálny riaditeľ firmy Ocean Sun Börge Björneklett. „V týchto miestach je vidieť, že je o túto technológiu obrovský záujem.“
Priemyselná provincia Šan-tung južne od Pekingu plánuje, že do roku 2025 bude jej kapacita solárnych elektrární na mori viac ako 11 gigawattov (GW) a časom dosiahne až 42 GW, čo je viac ako súčasná kapacita výroby elektriny v Nórsku. Susedná provincia Ťiang-su má za cieľ elektrárne s kapacitou 12,7 GW a návrhy solárnych elektrární na mori študujú tiež ďalšie provincie. Medzi krajiny, ktoré pripravujú alebo realizujú skúšobné projekty, patria Japonsko, Holandsko a Malajzia.
Aj keď sa predpokladá, že investície do solárnej energie tento rok prvýkrát prekonajú výdavky na ťažbu ropy, mnoho regiónov sa potýka s problémami pri hľadaní pôdy, na ktorú by umiestnili rady solárnych panelov, pretože majú nedostatok voľného miesta, nevhodný terén, alebo preto, že by to vyžadovalo odlesnenie. To vyvoláva snahu o preskúmanie nových a niekedy nepravdepodobných miest pre umiestnenie solárnych panelov. V rámci toho už boli realizované stovky projektov plávajúcich elektrární na jazerách, nádržiach, rybných farmách a priehradách.
„Inštaláciou obnoviteľných zdrojov energie musí pribúdať, ale je otázne, kde stavať,“ povedal šéf oddelenia solárnych elektrární na mori v čínskej firme Sungrow Power Supply Li Siang. „Myslíme si, že vodné plochy majú veľký potenciál.“ Na tmavozelenej hladine umelého jazera v Chuaj-nan vo východočínskej provincii An-chuej je umiestnených asi pol milióna plávajúcich solárnych panelov zoskupených do obrovských blokov. Okolo niektorých plávajú biele husi. Projekt vybudovaný firmou Sungrow na mieste bývalej uhoľnej bane, ktorý je odvtedy naplnený vodou, má rozlohu viac ako 400 futbalových ihrísk a vyrába elektrinu pre viac ako 100.000 domácností.
Umiestnenie solárnych panelov na existujúce nádrže by teoreticky umožnilo viac ako 6000 miest a obcí na svete vytvoriť sebestačné energetické systémy. Podľa vedcov je však potrebné tiež viac posúdiť možné dlhodobé dopady zakrytia vodných plôch panelmi. Obozretné sa stali aj čínske úrady a vlani v máji bola zakázaná nová výstavba v niektorých sladkovodných lokalitách kvôli obavám z dopadov na ekosystémy a protipovodňovú ochranu.
Niektoré z týchto obáv a potenciál projektov pomáhajú zvyšovať aktivitu v sektore solárnych elektrární na mori. Čínske ministerstvo pre vedu a technológie si stanovilo ako hlavnú prioritu vyvinúť do roku 2025 plávajúce technológie v blízkosti pobrežia a firmy ako Sungrow patria medzi tie, ktoré spolupracujú s výskumníkmi.
Solárne systémy by boli schopné odolať vlnám vysokým až štyri metre
Podľa Ocean Sun by solárne systémy schopné odolať vlnám vysokým až štyri metre mohli byť pripravené pre komerčnú prevádzku do jedného roka. Zdokonalenie systémov tak, aby boli schopné odolať desaťmetrovým vlnám, potrvá najmenej tri roky.
Vývojári experimentujú s rôznymi koncepciami. Plaváky spoločnosti Ocean Sun v tvare prstenca sú vyrobené z plastových rúrok s vysokou hustotou a membrány s panelmi sú položené na povrchu. Vlní sa podľa pohybu vĺn. Firma SolarDuck montuje panely na trojuholníkové plošiny a má dohody o testovaní svojich systémov okrem iného v Tokijskom zálive a v projekte v Malajzii, pri pobreží ostrova Tioman.
Otázkou zostáva, aký bude konečný rozsah trhu so solárnymi systémami na mori. Podľa odhadu analytikov BloombergNEF by výstavba elektrární na mori mohla byť približne o 40 percent drahšia kvôli zložitejším inštaláciám a nákladným podmorským káblom. Na rozdiel od veterných elektrární, ktoré pri umiestnení v mori kvôli silnejším poryvom a väčším turbínam produkujú viac energie ako elektrárne na pevnine, nie je rozdiel v získavaní elektriny zo slnka pri elektrárňach na mori a pevnine zásadný.
„Solárna elektráreň na mori je v niektorých ohľadoch to najhoršie z oboch svetov,“ povedal analytik firmy Trivium China Cosimo Ries. „Máte vyššie náklady na inštaláciu, ale nezískate vyšší výkon,“ dodal. Podľa neho skončia solárne elektrárne na mori pravdepodobne ako špecializované odvetvie, ktoré bude slúžiť najmä pobrežným mestám s nedostatkom pevniny, ako je Singapur.
Zástancovia tejto technológie trvajú na tom, že sa rýchlo zdokonaľuje a že pomôže krajinám s veľkým počtom obyvateľov a nedostatkom pôdy znížiť emisie. A v prípade mnohých rozvojových krajín tiež uspokojiť stále rastúci dopyt po elektrine. Samotná Čína má podľa prognózy firmy State Power Investment potenciál pre umiestnenie solárnych elektrární na mori s výkonom až 700 GW. To je približne toľko, koľko predstavuje kombinovaná kapacita výroby elektrickej energie v Indii a Japonsku.
