oPeniazoch.sk, ČTK
Krátko pred dokončením svojej prvej jadrovej elektrárne Zwentendorf sa Rakúšania 5. novembra 1978 v referende vyslovili proti jej uvedeniu do prevádzky. Do hlasovania sa zapojili viac tri milióny voličov a jeho výsledok bol veľmi tesný. Proti uvedeniu Zwentendorfu do prevádzky sa vyslovilo 1 606 777 ľudí, čo predstavovalo 50,47 percenta hlasov, za bolo o 30 000 voličov menej. Počas ďalších rokov ale protijadrový postoj v Rakúsku absolútne prevládol.
Výstavba elektrárne s plánovaným výkonom zhruba 700 megawattov v dolnorakúskej obci Zwentendorf sa začala v roku 1972. Vtedy však súčasne silnelo aj hnutie odporu, preto sa sociálnodemokratický kancelár Bruno Kreisky rozhodol vypísať na citlivú tému referendum, ktorého výsledok vláda rešpektovala. Úvahy o možnom neskoršom sprevádzkovaní elektrárne vzali za svoje v dôsledku nehôd v jadrových elektrárňach v americkom Three Mile Islande (v marci 1979) a ukrajinskom Černobyle (v apríli 1986).
Hoci výstavba Zwentendorfu zhltla viac ako päť miliárd šilingov, nevyrobil nikdy ani watt elektriny. Nedošlo ani na množstvo alternatívnych návrhov, medzi ktorými nechýbala napríklad prestavba elektrárne na plynový pohon či zriadenie múzea. Betónový monument, ktorého zakonzervovanie a mnohoročná údržba stáli Rakúšanov ďalšie miliardy šilingov, nakoniec slúžil polícii pre výcvik služobných psov a pre exkurzie vedcov. Časť technologického vybavenia elektrárne bola predaná ako náhradné diely pre podobný typ elektrárne v Nemecku.
Rakúsko, ktoré sa po odmietnutí Zwentendorfu trvalo zrieklo výroby energie z jadra, dnes patrí v Európskej únii k najhlasnejším kritikom jadrovej energetiky. Dlhodobo sa stavia odmietavo k jadrovým energetickým programom susedných štátov. Rakúske protesty sprevádzali napríklad výstavbu a spúšťanie elektrárne v Temelíne, časť rakúskych politikov dokonca hrozila zablokovaním vstupu ČR do EÚ. Na úrovni vlád bol spor o Temelín vyriešený dohodou z Melku, ktorú v decembri 2000 dojednali vtedajší premiéri Miloš zeman a Wolfgang Schüssel.
