Paul Krugman: „Ak mám byť úprimný, nová bublina by teraz výrazne pomohla, aj keby sme mali za ňu zaplatiť neskôr. Teraz je skutočne dobrý čas pre novú bublinu“.
22. mája 2010 sa zúčastnil svetoznámy investor Marc Faber konferencie organizovanej Mises Institute v New Yorku. V nasledujúcich komentároch by sme vám radi priniesli upravený prepis jeho prednášky, a to tak, že ju rozdelíme na niekoľko častí. Okrem nej sme celú prednášku preložili do slovenčiny a môžete ju nájsť na nasledujúcom videu.
Monetárna politika a bubliny
Pred 9 mesiacmi pán Krugman pocítil, že by bolo najlepšie mať novú bublinu. Problémom je, že takéto pocity mal však aj v roku 2001 a teraz vieme, aké boli následky tejto bubliny. Vlastne čo sa stalo pred rokom 2001 a neskôr je veľmi zaujímavé z monetárnej perspektívy. Ako si pamätáte v neskorých 90. rokoch sme mali kapitálový boom, ktorý bol ťahaný TMT sektorom – technológie, médiá, telekomunikácie. To videlo k priemernému 48% ročnému nárastu Nasdaqu v rokoch 1997 až 2000 a zdvojnásobenie hodnoty Nasdaqu od augusta 1999 do marca 2000. Avšak vtedy pán Greenspan nevidel žiadnu bublinu.
A potom po marci 2000, kedy začal Nasdaq kolabovať, FED začal byť veľmi znepokojený deflačnou recesiou. Ako vidíte z obrázka, tak FED stlačil úrokovú sadzbu zo 6,5% v roku 2001 na 1% a ponechal túto sadzbu až do júna 2004. Potom začal zvyšovať úrokové sadzby v malých krokoch na 5,25% do augusta 2006 a tam ju aj ponechal. Avšak ako ukážem neskôr, v tomto období neexistovalo žiadne monetárne utesňovanie.
Potom ale FED a ministerstvo financií, ktorí nám hovorili, že nie je žiadna realitná bublina, a že problém sekundárnych hypoték je pod kontrolou, náhle a prekvapujúco si v septembri 2007 uvedomili, že sekundárny trh hypoték nie je izolovaným sektorom v USA, ale že celá americká ekonomika je sekundárnym trhom. A tak znova zosekali úrokovú sadzbu z 5,25% na 0%, kde ostala až do súčasnosti.
Avšak rád by som zdôraznil, že tento typ monetárnej politiky, ktorý bol už expanzívny pred rokom 2000, viedol k problému bubliny na Nasdaqu a potom pokles úrokových sadzieb v roku 2001 viedol k rastu úverov veľmi rýchlym tempom. A to, čo centrálne banky nevedia kontrolovať, keď hodia dolárové bankovky do miestnosti, je kam budú peniaze smerovať. A 80% úverov smerovalo do trhu nehnuteľností a vytvorilo bublinu a umožnilo domácnostiam refinancovať svoje hypotéky, použiť svoje domy ak bankomaty a minúť tieto peniaze. A tu máme následky uvoľnenej monetárnej politiky na ekonomickú a finančnú volatilitu, čo bolo pociťované pred marcom 2000 a neskôr v realitnom sektore.
Monetárna politika, ropa a nepriame dane
Avšak rád by som sa sústredil na obdobie september 2007 až do súčasnosti, kedy FED znížil úrokové sadzby, pretože to, čo sa stalo, je veľmi zaujímavé. A tu musím ísť späť do histórie. Komoditné ceny sa hýbu vo veľmi dlhodobých cykloch (Kondratievove vlny), a tie našli svoje dno v 40. rokoch. Odvtedy mali komoditné ceny rastovú tendenciu a rast akceleroval v 70-tych rokoch s ropou, ktorá narástla z $3 až k $50 na spotovom trhu a zlato z $35 na $850 v januári 1980.
Po januári 1980 sa komoditné ceny nachádzali v dlhodobom medveďom trhu, ktorý trval viac ako 20 rokov a zaznamenali minimá teraz v roku 1998 a začali rásť čiastočne pod vplyvom nového dopytu z Číny, a tiež čiastočne z dôvodu, že pokles cien za posledných 20 rokov nevytváral nové investície a nevytvárali sa nové kapacity. Ceny tak išli hore a dosiahli vrchol v máji 2006, keď ropa dosiahla úroveň $75. Potom cena ropy oscilovala v pásme 70-75 dolárov za barel a to až do 17. septembra 2007, kedy FED znížil úrokové sadzby. CBR index a ceny komodít išli balisticky hore, ropa z $78 dolárov až na $147 v júli 2008.
Avšak ako si pamätáte, US ekonomika sa oficiálne začala zotavovať v novembri 2001 a oficiálne opäť padala do recesie v novembri 2007. Inými slovami, nastalo globálne spomalenie dopytu po komoditách už v druhej polovici roka 2007 a rozhodne v prvej polovici roka 2008. Takže jediným dôvodom, prečo išli ceny komodít balisticky hore, boli umelo držané úrokové sadzby FEDom, ktoré spôsobili špekuláciu. A jeden z ich dosahov bolo, že náklady na ceny pohonných látok výrazne vzrástli. Tie dosiahli dno na úrovni 75 miliárd dolárov v roku 1998 (toľko minula Amerika za ropu). Potom narástli na 500 miliárd dolárov v roku 2006 avšak, keď FED skresal úrokové sadzby na nulu po septembri 2007, výdavky sa zdvojnásobili z 500 miliárd skoro na bilión dolárov. To bola dodatočná daň pre spotrebiteľa.
Nehovorím, že to bol jediný dôvod, prečo spotrebitelia prepadli do recesie, avšak keď sa FED pokúša znížiť dopad poklesu ekonomiky pomocou nízkych sadzieb, tak nízke úrokové sadzby produkujú dodatočné zdanenie vo výške 500 miliárd dolárov, čo je značná suma pri 14 biliónovej ekonomike. Všetko, čo naznačujem, je, že monetárne politiky a intervencie vlád môžu mať mnoho nechcených a nepredvídateľných dôsledkov.
FED a problém trhu nehnuteľností
FED miluje, keď ceny aktív rastú, to je to, čo chce dosiahnuť, avšak problémom je, že na rozdiel od ostatných povojnových recesií ako v rokoch 1973-74 alebo 1981-82 alebo 1990, kedy ceny domov nakrátko klesli, tento krát ceny domov prepadli výrazne. Samozrejme FED a Ministerstvo fin
